Nevieme ani celkom presne určiť, či čas, ako základná fyzikálna veličina, medzi ktoré patria ešte aj hmota a priestor, ako som sa to dozvedel na prvej hodine fyziky na strednej škole, mimochodom jedného z mojho obľúbeného predmetu, či teda čas, vraciam sa späť k tematike nám pomôže zabudnúť, alebo len pomôže teda len vyrásť a pochopiť súvislosti.
Plne sa v podstate s týmto výrokom stotožňujem, aj keď je to pravda veľká otázka. Dobre viem aj ja na sebe, kedy som chcel vlastnými silami, inak teda som si to nevedel predstaviť že ako, nie prostredníctvom pomoci cez iných, mojou možno pasívnou voľbou a podobne, že pokiaľ mi niečo nevyšlo, musel som hľadať alternatívu.
Tak to bol aj čas po škole, tak to bol aj čas vtedy, kedy napríklad som si hľadal v istých fázach života napríklad prácu. Raz som ju mal raz nie. Raz som pracoval, raz som nepracoval. Ako teda hovorí jedno príslovie, raz si hore, raz si dole. teda raz sa darí, raz sa nedarí, alebo sa menej darí, ak sa na to pozrieme možno trochu z toho lepšieho, optimistickejšieho pohľadu.
Práve je to aj z toho hľadiska, aby človek stále žil v nejakej nádeji. Nechcem povedať, aby žil možno v ustavičnom sebaklame, kedy vie, že niečo akosi sa mi vzďaluje, reálne to proste už nebude, musím niečo vymyslieť nové ale podvedome stále myslím na minulosť, ktorá častokrát ničí vnútro človeka. Jednak ho ničí, jednak ho brzdí v tom rozlete, brzdí ho vo svojom presvedčení, že teda má predsa len na viac, vie niečo ešte stále nové vytvoriť, tvoríme predsa hodnoty, ktoré sú trvácne, a ktoré robia človeku radosť.
Snáď každý z nás niečo podobné zažíval, a teda keď píšem tieto riadky, azda mnohí sa v tom dokážu nájsť. Človek pochopiteľne vo svojom živote snaží sa zakryť všetko. Snaží sa zakryť možno svoju pýchu, lebo už spoznal, že kto je pyšný, ten sa protiví jednak Bohu, a na toho nesiaha božie požehnanie, alebo od takého ľudia proste bočia. Vyhýbajú sa mu proste, nedokážu s takým človekom nadviazať kontakt. Mnoho ľudí sa aj usiluje, pretože cítia vo svojom vnútri istú prázdnotu, ktorú nevedia niečím poriadnym a zmysluplným akosi vyplniť, nedokážu to, preto sa zháňajú vyslovene za zbytočnosťami, o ktorých sa teda zmieňujú aj stránky Písma Svätého, konkrétne o tomto počine hovoria aj Pavlove listy a podobne. Kresťan si ich môže pokojne naštudovať, prečítať, pozrieť, trochu sa pozastaviť, čo všetko robím napríklad dobré, čo by som mohol trebárs vylepšiť ešte, možno trochu zmeniť. Apropo čo by som povedal.
Nie v jednom blogu som sa trebárs zamýšľal práve nad tým, či je teda potrebné niečo neustále renovovať, meniť, zmeniť, premiestniť, niečo variovať, teda akosi obmieňať, stále niečo nové a novšie vymýšľať, renovovať, a podobne, mohli by sme teda menovať ďalšie a ďalšie možnosti, namiesto toho, aby človek hľadal predovšetkým stabilitu v živote, o nejaký východiskový bod, o ktorý by som sa mohol bezpečne oprieť, ktorá je z hľadiska aj psychického zdravia veľmi potrebná. Práve oprieť v čase, kedy to budem možno najviac potrebovať.
Záverom poviem. Aj mne čas pomohol pochopiť isté súvislosti práve na to, aby nie že som na ne intenzívne myslel, ale aby som dokázal hľadieť do prítomnosti, podopretý realitou prítomnosti, aby mi niečo podstatné neuniklo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár