Naším problémom niekedy je to, že sami nevieme čo chceme, napriek tomu, že niečo nás neustále ženie vpred. Častokrát niečo napríklad dosiahneme, a už chceme niečo iné, a nevieme celkom zdôvodniť, prečo je tomu tak. Ja by som ukázal príklad, ktorý sa stal reálne mne. Chcel som si kúpiť auto, ale nemal som celkom reálnu predstavu že ktoré, pretože každé je niečím špecifické, čo v človeku môže nadobudnúť akýsi pocit, že ono má niečo navyše, než to druhé, a opačne, niečo nemá to, čo má to druhé, a takto v človeku sa niekedy môžu zlievať tie pocity, a nevie na čom je. Človek je niekedy naozaj prehnane zhýčkaný dobou, a chceme stále niečo, čo pre nás sa môže niekedy javiť ako nereálne a nedosiahnuteľné, ale keďže človeka ženie akýsi pocit niečo mať, práve preto sa človek tým viac snaží, aby niečo dosiahol, ale problémom toho všetkého, že takto človek nebude akosi trvalo uspokojený.
Aj v dnešnom evanjeliu veľmi poučnom, som sa zhodol s mojim kamarátom, že koľkokrát počujem toto sv. Evanjelium a kázeň na neho, toľkokrát sa dozviem stále niečo nové, ba čo viac, oveľa ma to vo väčšej miere obohatí, a zisťujem, že rozmanitosť tohoto sveta v jej najrozličnejšej podobe prakticky aj tak smeruje do jedného cieľa, v ktorom tak či tak nastane akési zjednotenie, kde tá cesta predsa musí len niekde končiť v nejakom cieli, ako som sa to zamyslel v mojom jednom z predchádzajúcich článkoch, len stáva sa dosť často, že človek čím viacej si praje, tým viacej prichádza na akési križovatky, kde nemá jasne určené, kde sa má vydať. niekedy sa dostávame do extrému, že keď človek nemá možnosti, je zle, ale keď človek má možnosti, má na výber, existuje istý prirodzený výber, človek sa niekedy ešte viac môže napríklad zamotať, uviesť do akéhosi zmätku, v ktorom akokeby opätovne túži po minulej rovnorodosti, kedy nemusel riešiť možnosť výberu, kedy...
Kedy si niečo neprial, kedy ešte možno niečo neplánoval, a ešte nechcel nič niečo uskutočniť, kedy na niečo ešte ani nemyslel, a práve vtedy cítil istú harmóniu v živote, kde mal jednoduchý priamy prístup, a nie zložitý a zahatený, kde človek vplyvom akési nahromadenia nemáme jasno, čo je pre nás správne, čo nesprávne, čo potrebné, a naopak, čo nepotrebné.
Zamyslel som sa napríklad nad tým, aké by to bolo, keby človek mal nahliadnuť do vnútorného sveta toho druhého, v čom vlastne žije, v akých ideáloch sa nachádza, čomu verí, čo vyznáva, ako praktizuje možno nejaké dodržiavanie hodnôt, čo si vlastne praje, aké sú jeho tajné želania, túžby, priania, či sú vôbec akési uskutočniteľné, alebo sú neustutočniteľné, či sú reálne, alebo nereálne.
A potom tu máme akýsi vnútorný konflikt, kedy človek niečo prijme, a niečo odmieta, ale napriek tomu napriek svojej vôli a neochote to aj tak prijme, pretože musí. niečo ako nepríjemnosti, človek to predsa prijme, a oveľa viac sa sústredí jeho myseľ a pozornosť je teda upriamená týmto smerom, ale snaží sa v podstate vzdorovať, snaží sa hľadať úniky, akoby sa mu podarilo možno uniknúť z nejakej cesty, na ktorej cíti, že to nie je pre neho, a celkovo je to pre neho nesprávne nasmerovanie.
Potom vzniká niečo také, že človek stále žije v akejsi vízii, v akomsi priani, ktoré nemusí byť nereálne, kľudne to môže byť niečo dobré a vznešené, ale pre neho sa v tom okamihu stáva prakticky nedosiahnuteľným.
V minulom blogu na túto tému som vyslovil mienku, že niekedy si niečo prajeme, ale potom to ľutujeme, že sme to vôbec niečo také si priali a chceli, a teraz nám to je prakticky k ničomu, a vieme sa celkom ľahko bez toho aj zaobísť. To znamená, že človek sa niečoho nasýtil, a zatúži zrazu po zmene.
Záverom ešte spomeniem napríklad to,, že človek si niečo praje, a to bude hlavná idea môjho článku je to, že človek má akýsi neustály pocit potreby uspokojenia, ktoré nedosiahol, a nie je naplnený v tom čo pracuje. je mnoho takých, ktorí naozaj majú všetko, čo si zaželajú, aj keď je to pravda široký pojem, pretože aj za niečím veľkým sa skrýva poriadny kus driny, len problém je, že druhí to nevidia, druhí nevidia možno tú drinu, ako sa človek dokázal kdesi vypracovať, niekedy sa stáva že prakticky z ničoho, alebo nikoho, poctivo sa vyšvihol kdesi, kde je teraz.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár