Oslovila ma myšlienka, a samozrejme sa s ňou plne stotožňujem, a to chcem teda citovať, ktoré som si prečítal, že... "Zasvätte svoj život Bohu, hladajte štastie v nebeských veciach a nie v tých pozemských a budete štastní a vaše štastie nebude závislé od náhody a štastia"
Problém ale je, že mnohí nenachádzajú ten pokoj, ktorý dokáže obsiahnuť človek, ktorý zmýšľa trochu inak ako pozemsky a dôvod je celkom jednoduchý, je to predovšetkým preto, pretože je spútaný týmto svetom. A teda svet si s nami ako takými robí čo chce. My si myslíme, že pociťujeme v istom zmysle nejakú slobodu, keď si teda robíme čo chceme. Áno, v podstate si môžeme robiť to čo chceme. Môžeme cestovať do zahraničia, navštevovať napríklad naše rodiny, aj keď možno bývajú vo veľkej vzdialenosti. Pokiaľ teda človek napríklad má dostatok finančných prostriedkov, možností napríklad na cestovanie, má auto, nie je odkázaný napríklad na autobusové, alebo vlakové spoje, ktoré celkom ľahko sa dajú premeškať, a takto sa to môže celkom výrazne skomplikovať, nič teda ako píšem s možnosťami, kedy človek má auto, vtedy naozaj človek sa nemusí obmedzovať.
Pochopiteľne, ani tie možnosti v celom spektre nie sú neobmedzené, a všade panujú akési limity. Mnoho ľudi predstiera dokonalé šťastie, kedy sú fotení na dovolenkách, niekde pri mori, okamžite cez aplikácie zverejňujú fotky na rozličných sociálnych sieťach a podobne. Aj my si teda v daný moment prajeme nejaké prianie. Možno byť na ich mieste. Alebo keď sme na ich mieste, a to dobro sa teda bytostne v danú chvíľu týka aj nás, a možno stále tomu nemôžeme uveriť, obyčajne máme pocit, že nám patrí všetko. Všetko teda v ten moment nám vyšlo, všetko vieme, vieme ovládať mnoho vecí naraz, proste máme pocit akejsi čarovnej neobmedzenosti, možno tak by som to nazval.
Ešte moje posledné myšlienky prepojím s jedným komentom, ktorý som pred malou chvíľou vložil do jednej veľmi peknej ankety, napísal by som to takto.
Áno určite. Žiaľ musíme smutne skonštatovať, a to viackrát som spomenul už na mojich článkoch, že teda jedná sa o to, že mnoho ľudí na tento štýl myslenia vôbec nedozrelo, a miesto hľadanie najprv nebeského kráľovstva a ostatné nám bude z lásky pridané, robíme presne opak.
Najprv chceme aby nám bolo pridané, bez nášho akéhokoľvek snaženia, a predovšetkým bez zmeny myslenia. Teda nepriamo aj chceme to, čo sa píše v danom evanjeliovom texte, ktoré hovorí samotný Pán Ježiš, a ktoré slúži samozrejme ako veľmi dobrý návod, ktorý v praxi reálne funguje, ktorého sa napríklad držím aj ja, a musím povedať, že síce nič nie je jednoduché, nič nejde ľahko, nič sa nedeje len tak náhodou, musím aj ja vynakladať veľmi veľa úsilia, navzdory tomu naozaj dávam za pravdu tomu, čo sa píše v biblii, pretože veľa ľudí chce úspech ale bez vlastného pričinenia, všetko teda chce ako sa hovorí ako hotové, bojíme sa napríklad čakania. V istom zmysle tomu rozumiem, pretože napätie nie je dvakrát príjemné, a nepríjemnejšie napríklad je to vtedy, kedy nám nejaká šanca trebárs sa pominie, a my sme to mohli využiť, a predsa sme to možno aj zo strachu, alebo našej slabosti predsa len nevyužili,a späť to vrátiť nevieme.
Záverom teda ešte môj krátky postreh, ktorý by som chcel napísať. Chceme aby nám bolo všetko pridané, ale nehľadáme nebeské kráľovstvo. práve preto sa ateisti majú tak ako sa majú a duchovný pokoj a akúsi osobnú identitu nájdu v materialistických záležitostiach len ťažko. a odpoveď na otázku, ako by znela táto správa, všetkým na svete?
Odpoviem slovami jedného študenta, ktorý sa vyjadril, že by si prial aby na celom svete zavládol mier. mier je koreň a zároveň koruna všetkého. Lebo bez neho naozaj nič vieme riešiť. Bez mieru, bez pokoja v srdci vždy budeš závidieť a takto množiť korene hriechu, ktoré robia človeka nešťastným. Kto sa nad tým zamyslí? Azda už málokto, lebo plné brucho je pre mnohých záruka akéhosi šťastia a pohody, ale nie je to tak. ... Ach.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár