O čo teda ide. Vieščo nie je to trápne. Mne skôr pripadá ako čudné niektoré filozofické princípy a podľa mňa zbytočné vysvetlovania počnúc aristotelom po posledného filozofa. Filozofia je potrebná, ale keď v otázke vierouky absentuje základný poznávací element čítania, študovania a poznávania Písma Svätého, strháva sa to na prázdnu filozofiu, v ktorej isto nevanie Duch Svätý. Keby som o tomto, čo som práve napísal, nebol presvedčený, nikdy by som to takto nenapísal, pretože toto dokazuje na to, že človek predsa len je omylný, a predsa len naše hodnoty, ako píšem v nadpise, niečo ako nedokončenú myšlienku, sú niekedy mylné, pretože to, čo považujeme za správne, je nesprávne, a to, čo človek vedome odsúva na okraj spoločnosti, je práve to, čo má tú spoločnosť akosi vyživovať, len v prostred tých všetkých marazmov a podobne ešte nestihol to dobre rozpoznať tak, ako to naozaj je.
Dovolím si tvrdíť, že vtedy sú akékoľvek debaty len prázdnym táraním, do čoho skĺzli mnohí. Lebo filozofia ako taká je naozaj náročná na štúdium. Pochopiť skripta starovekej stredovekej novovekej filozofie je naozaj nie sranda, a nie každý to dokáže. Dovolím si tvrdiť, že do problematiky filozofie a niektorých filozofov sa vyzná málokto. Dalšia vec. hovoríte dobre. áno.
Problém je, keď sa biblia stala do pozície akejsi komparácie s pohanskou ideológiou. Keď aj do chrámu začali prenikať pohanské vplyvy napríklad kadidlo a podobne. Je rozdiel, či sa to kresťanom páči ako nový liturgický predmet, ale v samej podstate veci kadidlo slúžilo na uctievanie satana. To je fakt ktorý sa nedá poprieť, len vplyvom doby preniklo aj do kresťanskej liturgie, kde dym kadidla sa predkladal pred pravého Boha, tak ako sa to dodnes robí aj na adorácii. Niekedy je nesprávne pochopené incenzovanie kňaza pri liturgii, poprípadne pri pohrebnej liturgii incenzovanie mŕtveho v truhle. Niektorí sa domnievajú ako hovoríte práve na základe bájok, mýtov, legienf, povestí, že tým odoženieme nejakú zlú silu. Kdeže.
Nechcem teraz rozprávať akési dojmy, alebo nejaké výklady, na toto sa necítim, ako hovorím, zapojil som sa do jednej diskusie, ale pravda je taká, že človek by mal konečne prestať sa s niekým a niečím porovnávať, to platí či už v osobnom, alebo duchovnom živote, v kresťanskom rozmere. Každý z nás má nejaké resty, nejaké trápenie, ktoré je to vždy, a buď sa niečo podarí vyriešiť, alebo sa to nepodarí, buď teda je to o tom, že teda človek hľadá pravdu a buď je v tom vytrvalý, alebo sa na to vykašle. Práve posledne menované spočíva v tom, že človek necíti slobodu, cíti sa niečo na spôsob vazala, stále niekomu zaviazaný, necíti sa slobodný, lenže na druhej strane, pokiaľ cíti slobodu čo chcem povedať.
Vznikne ďalší rozpor napríklad v tom, že teda človek už nebude mať mantinely, nebude vedieť, ako hovorí príslovie, odtiaľ potiaľ, nebude vedieť, kedy si môže niečo dovoliť, a zase naopak, kedy si niečo už nebude môcť dovoliť, a možno ani nevie ako by si to želal.
Záverom chcem povedať to, že nechcem poprieť a popierať filozofické učenie v akomkoľvek rozsahu, veď predsa ja sám z neho čerpám svojím spôsobom, ale to, že človek niekedy naozaj to svoje začne považovať za to najdokonalejšie, za to najlepšie, že ho už nikdy nikto nesmie prevýšiť v ničom, nik sa o nič nemôže pokúsiť, on vlastní patent na pravdu a podobné nezmysly, ktoré pokladajú akýsi základ extrémistického myslenia v hociktorom odvetví života, je jedno či sa bavíme o politike, náboženstve, celkovo o diani v spoločnosti na rozličné témy a podobne. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár