Stáva sa nám všetkým, že niekto nám niečo sľúbi, a ešte sa nič ani nezačalo, stalo sa, že napríklad nám oznámil telefonicky, alebo inak, že... vieš čo, nič z toho nebude. Ten projekt, tá práca, ktorú som ti spomínal, proste nič z toho nebude, neuskutoční sa to. Nepočítaj s tým. Pomysli si, ako keby som ti zatiaľ nič také nespomínal. Poviem ti to, ale neber to ešte ako hotovú vec, len ti spomínam priebežne, nemusíš nad tým zatiaľ uvažovať.
Keď ste si možno prečítali tieto texty, možno v niektorých ste sa našli. A teda celkom isto tieto dôverne známe slovné spojenia poznáme, a sme sa s nimi už stihli medzičasom oboznámiť. Je možné, že to sme prežili, a je to už viacmenej za nami, ak napríklad sa zaoberáme niečím, čo sme hľadali ako poklad veľmi dlho, a keď sme to našli, tak si to chránime a opatrujeme. A práve v tomto čase si to dokážeme ešte viac vážiť, oveľa viac teraz, ako kedysi, hoci zodpovedný človek nemá prehliadať nijakú situáciu, v ktorej sa nachádza, a aj uprostred akéhosi prežívania šťastia, alebo blaha, radosti, musí mať na pamäti, že všetko je predsa len dočasné, a teda nič nie je večné.
Mnohí sa mýlia, keď si dávajú nejaké negalománske predsavzatie. Práve v tomto okamihu sa mnohí fatálne mýlia. Pretože predsavzatie k niečomu si dávame v určitom čase, pri určitých podmienkach, v istom časovom období, a možno sa to môže viazať na konkrétnu oblasť, alebo miesto. Je ťažšie splniteľné niečo napríklad v podnikateľsky slabšom regióne, ako obstáť azda v roli outsidera na poli silných konkurentov, kde predsa je len možnosť výberu. Možno sa mýlim, možno nie. Neviem. Všetko nemôžete dopredu odhadnúť.
Napríklad nie jeden spevák máva vo svojom repertoári speváckom akokeby slogan, že žijeme len raz, a práve teraz a tu si treba užiť. Teraz nemyslím konkrétne, ak vás napadla spojitosť s touto piesňou presne to, na to teraz vôbec práveže nemyslím, ja to myslím v inom zmysle, a pri tej piesni sa pristavovať nebudem a ani nemienim, pretože to nie je môj žáner. To síce je správne, a hovorí mi to aj životná skúsenosť, ale len aby to nebolo tak, že človek áno, prirodzená zvedavosť nás núti koštovať kadečo, ale nie raz si človek pádne pomyslí, do toho som sa nemusel pustiť. Alebo poznáme napríklad takú situáciu, kedy si povieme, že keby som toto tušil, nikdy by som nič podobné neprijal, nikde by som nešiel, do ničoho by som nevstúpil, mohol som trochu viac uvažovať a rozmýšľať. Lenže kto vie rozmýšľať a uvažovať v akejsi tiesni, kedy každá maličkosť, a každá výstraha sa mi javí paradoxne ako neodmietnuteľná a jedinečná šanca, ktorá sa nikdy už pravdepodobne nebude opakovať, a to minimálne v tej kvalite, aká sa nám ponúka tu a teraz v tomto čase.
Možno sa niečo také udialo či už v blízkej, alebo dávnejšej minulosti. A možno to v človeku ešte stále rezonuje, ako niečo, čo je možno nedoriešené a podobne. Myslíme si niekedy naivne, že to negatívne ešte predsa len pominie, azda sa to deje vtedy, kedy sa nachádzame v bode, kde si to ešte neuvedomujeme. Básnicky, alebo inak sa to nazýva pojmom začiatok konca. Myslím si, že tento pojem je mnohým z nás predsa len bližší.
Vo vyššie menovanom odstavci, som bez prerušenia napísal na šup všetky možné varianty toho, čo môžeme naznačiť jedným slovom. Odmietnutie. Áno, toto častokrát magické, ale tak veľmi bolestné slovo má naozaj veľkú moc, a to som spomínal v blogu s názvom, či majú silu nevyslovené slová Azda tento blog môžem takto ideovo preklenúť s blogom, či nás môže sklamať pocit. Ako by som to teda opísal.
Záverom poviem jedno. Človek podvedome stále dúfa v úspech, a týka sa to aj tej najpesimistickejšej povahy, akú môžeme poznať, alebo je to skrytá túžba každého jedného skeptika, ktorého vnútro sa azda veľmi ťažko dá prebádať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
patrixo
3. 7.júla 2019 17:38
nemoža
Napíš svoj komentár