Všetci dobre vieme, a sloganom, reklamným spotom, a podobne všetkými možnými marketingovými ťahmi je to, že človek má myslieť dostatočne včas na svoju budúcnosť, ktorá celkom isto príde. Isteže je veľmi rozumné, kedy človek si niečo napríklad vopred naplánuje, niečo si proste premyslí, aby ho niečo nezastihlo nezaskočilo nepripraveného. Azda najlepšie sa to deje, celkom reálne v školskom prostredí, kde otázka pripravenosti do budúcna rezonuje pomerne veľmi často, a je to veľmi dôležitá otázka z hľadiska napríklad aktuálnych maturantov, alebo študentov na vysokej škole, ktorí po odchode s diplomom v rukách majú niekoľko možností, alebo nemožností, a tak či tak človek je vystavený pomerne veľkému riziku akéhosi osobného neuplatnenia, ako uplatnenia, aj keď samozrejme je to všetko uhol pohľadu a podobne. Otázka, čo je konkrétne minulosť, čo prítomnosť, čo budúcnosť je v podstate chronologického chápania celkom jasná, ale predsa nie je to až tak.
Keď sa spätne vrátim do môjho stredoškolského štúdia, ktoré bolo naozaj najlepším v mojom živote, a neviem či sa niečo ešte zmení v mojom myslení, mi ani naozaj nenapadlo, že akým smerom sa budem uberať. Ak mám pravdu povedať, mal som naozaj aj po skončení strednej školy veľmi jasnú predstavu, kde chcem ísť, kadiaľ moja cesta asi tak vedie, čo ma po jej skončení, resp. ešte po jej prijatí čaká, čím všetkým si budem asi tak musieť prejsť. To všetko som pravda očakával, a nebolo to jednoduché. Čím viacej som takto myslel na moju budúcnosť, ak mám byť pravdivý, tým viac som mal motiváciu a chuť dokázať ešte v pomerne v tom krátkom časovom období do zloženia maturitnej skúšky, ktorú som toho času mal pred sebou, hoci od toho obdobia uplynulo pre mňa naozaj neuveriteľných 13 rokov.
Toto všetko, teda ako spomínam, je moja minulosť. Minulosť, ku ktorej sa veľmi rád vraciam v mysli, aby, častokrát som sa posilnil na duchu, aby ma to posilnilo, pri spomienkach, pri mojej súčasnosti a blízkej budúcnosti, hoci nič osobne dopredu nič neplánujem, a snažím sa v čo najväčšej miere žiť predovšetkým pre prítomný čas, ktorý je veľmi potrebný. A práve preto niektorí nedbajú na to, čo sa deje teraz,a uvažujú, čo sa dialo v minulosti, ktorá bráni v akomsi súčasnom rozkvete a rozlete. Zámerne som použil slovné spojenie súčasný rozkvet, pretože mnohí myslia na akési obdobie, ktoré príde, ktoré reálne nenastala, a predsa mysľou mnohí tam sú.
Isto je dobré, kedy človek myslí dopredu, ale problém je,že takémuto človeku, pri takomto uvažovaní človeku naozaj unikajú detaily, ktoré v súčasnosti sa dajú jednak vylepšiť, napraviť, a nasmerovať tam, kde to má naozaj ísť, kadiaľ sa to má uberať.
Presne ako jeden slogan, ktorý hovorí, že nečakaj, kedy schudneš niekoľko kíl, alebo v opačnom ponímaní, kedy priberieš, kedy vyrastieš, kedy si kúpiš niečo nové, kedy neustále niečo plánuješ, ale sprav to teraz a hneď.
Práve preto minulosť ovplyvňuje budúcnosť pretože človek, ktorý robí chyby v minulosti, a všetko vlastne tkto prehliadal, celkom isto ich bude robiť aj v budúcnosti. Mám pocit, že takýto človek nie je celkom spokojný so sebou, a dá sa povedať, že všetky tie zdanlivé motivačné prvky, ktoré človek reálne môže vnímať okolo seba, pôsobia skôr naopak, pôsobia skôr vyslovene demotivačne, pôsobia vyslovene odpudzujúco, nevytvárajú akúsi dobrú a pohodovú atmosféru, kedy človek má chuť na sebe dáko pracovať, a niekde sa posunúť vpred, aby nestál na jednom mieste, kde si možno tú minulosť, v ktorej de facto azda stále žije, kde sa mysľou azda stále nachádza, aby si ju už viackrát nesprítomňoval, pretože to nie je dvakrát príjemné, to azda vie každý z nás.
Na záver poviem to, že tak, ako platí v duchovnom živote, že po spovedi sa zas začína niečo nové, a staré sa zanechalo, tak to má platiť aj v realite. Otázka je, aký postoj voči tomu sme schopní zaujať, predovšetkým sami od seba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár