Dobre vieme, že emócie veľmi ovplyvňujú minimálne naše správanie v danom okamihu, ktoré teda môžu byť pozitívne, alebo negatívne. Môže nás to v niečom napríklad demotivovať, alebo nás to môže v podstate nakopnúť napríklad v podávaní lepších výsledkov. Napríklad v športe pri vrcholových športovcoch sa nie raz stalo, že z najhoršie predvedeného jeho konkrétneho športového výkonu predsa len vyťažil maximum minimálne z toho, že si zobral z toho akési ponaučenie, a snažil sa nespraviť viacej danú chybu, minimálne tým, že si ju proste akosi pripomenul, stále keď išiel do športovej akcie.
To isté platí v bežnom živote, že človek spraví niektoré chyby, ktoré si veľmi dobre zapamätá.
Práve preto spomínam, že minulosť môže ovplyvniť budúcnosť. Človek si spätne pripomenie niečo, čo mu napríklad robilo radosť, alebo čo ho v poslednej dobe zarmucovalo, práve preto, aby jedno pred druhým uprednostnil, aby si z jedného dával príklad do budúcna, a druhého sa snažil vyvarovať, vyhnúť, práve na to sú potrebné skúsenosti a dobrá pamäť, aby človek nerobil tú istú chybu.
Nie vždy je to jednoduché práve z toho pohľadu, a tu sa dostávam do jadra príbehu, že máločo človeka emocionálne zasiahne, žeby to bral ako varovanie a akúsi výstrahu pred tým, čo by sa malo stať.
Práve preto minulosť dosť ľahko môže ovplyvniť budúcnosť, či už v tom pozitívnom, alebo negatívnom slova zmysla, tak, že človek bude buď niečo ľutovať, alebo bude sa tešiť nad tým, že opätovne sa mu podarilo nazbierať v niečom nové, cenné skúsenosti, možno o to cennejšie, že to zlé nevyskúšal osobne, na vlastnej koži, ale videl to z pozorovania iných, a podľa toho sa snažil, celkom prirodzene, vyhnúť sa akémukoľvek kontaktu, ktorý by teda znamenal akýsi neúspech, niečo, čo sa spája so zlým, alebo negatívnym, ktoré teda neprinesie mu prospech.
Možno mu prinesie akúsi skúsenosť, to sa celkom isto nedá poprieť, alé akú hodnotu bude mať. Bude mať trpkú príchuť, kedy človek si bude z minulosti na niečo spomínať, v nádeji, že v tej budúcnosti sa to nestane a nezopakuje, a preto takýto človek má neustále tendenciu kontrolovať sa, pozrieť sa na niečo nie dvakrát, ale viackrát.
Niekedy to vytvára dojem, že nedôveruje samému sebe, že si neverí, ale paradoxné je, že opak je pravdou. Takýto ľudia naozaj sú veľmi zodpovední, hoci to môže na prvý pohľad vyzerať komicky, no naozaj taký človek nenechá nič na náhodu.
Záverom toľko napíšem, že v dejepise sa razí jedna poučka, ktorá sa môže opakovať pri každom učive, a síce, že národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znova.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
feroborba
18. 2.febuára 2020 20:13
Nie
Napíš svoj komentár