Preklikávam si ešte na notebooku, predsa sa píše len jednoduchšie, ako na tablete, aj keď je to v podstate jedno, ale tu je to lepšie, video garáž, kde testujú najnovšiu audinu osmičku, a naozaj je to zážitok. To len v krátkosti na odľahčenie tematiky by som chcel spomenúť.

Ako som koncom predchádzajúceho článku spomínal, že zvyknúť sa dá azda na všetko. Aj keď je azda rozdiel povedať, či som si zvykol na akúsi inakosť, alebo som to jednoducho akceptoval so všetkým, čo to spolu obnáša. Domnievam sa, že jedná sa tu o dve rozličné záležitosti, ktoré v istom momente môžu splynúť akosi do jedného, pretože my to nevieme vnímať možno osobitne, ale javí sa nám to ako akýsi psychologický celok. 

Ak by som to prirovnal, je to niečo napríklad so zrakom. Človek za normálnych okolností nedokáže predsa vnímať jedným okom jednu vec, a druhým okom druhú vec, a plnohodnotne sa sústrediť. Nevieme napríklad za šoférovania auta jedným okom sledovať cestnú premávku, a druhým pozerať na povysávaný, alebo nepovysávaný koberček na miesto spolujazdca. Toto som spomenul ako na odľahčenie, taký jemný príklad. 

Zvkynúť sa dá pravdepodobne aj na akúsi nepriazeň, na niečo odbojné, na to, že človek akosi prirodzene musí bojovať na tom svojom pôsobisku predovšetkým o to, aby jednak chránil svoju česť, čo je azda prvotné, čo má človek robiť. A jednak to, aby si budoval svoj imidž, aby ukázal, čo všetko sa v ňom skrýva, na čo má, aké má osobnostné méty a ambície, čo chce odkázať tým, ktorí sú okolo neho, možno aj svojím možným neprajníkom, nakoľko nie všetci samozrejme s nami môžu súhlasiť, a verte mi, veľa prejavov je akosi mimoriadne zákerných.

Mám pocit, že človek, a to som sa presvedčil pred časom na vlastnej koži, čím viacej sa snaží byť akýmsi ústretovejším, voči takým, ktorí si to zaslúžia minimálne, alebo si to nezaslúžia prakticky vôbec, tým viacej stagnuje v danom priestore, v ktorom sa aktuálne nachádza. A čo je paradox, alebo fenomén doby, človek sa zväčša domnieva, že on je ten, ktorý spravil chybu, a chce to napraviť. Jedno je isté, že ako lovíme v pamäti, a hľadáme čosi možno aj motivačné, v čom by som mohol ešte akosi podrásť, v čom by som sa chcel zmeniť, alebo zlepšiť, nevieme prísť na koreň veci.

Z tohoto plynie aj jedno celkom pekné ponaučenie, ktoré som už kdesi spomenul, a ktorý som sa dočítal, že fenomén doby dnes je taký, že múdri ľudia, alebo teda tí, ktorí oplývajú čímsi, čo niekto neobsahuje ani v päte sú plní pochybností, zatiaľ čo hlupáci, ale nechcem to tak ostro pejoratívne nazvať, alebo tak hovorí o tom príslovie, sú plní sebavedomia. Sebavedomie, ale neznamená, že viem presne čo chcem, za tým si idem, a prerazím hlavou múr, hoci príslovie spomína, že hlavou múr neprerazíš. Lenže niektoré osoby sú také, ktoré naozaj vedia, ako na to, a vedia, ako to spraviť, aj za cenu akéhosi pyrhovho víťazstva, ktoré víťazstvo samo o sebe nikdy nebude víťazstvom.

A človek čím viac stretne na svojej ceste, tak by som to nazval, takýchto ľudí, tým azda horšie. Ktosi môže povedať, že človek sa takto formuje, mne to pripadá celkom inak. Ako to myslím?

Ktosi môže napríklad celkom pádne trebárs opomenúť, že k životu patria prirodzene aj takí ľudia a individuá, postavičky, poviem to trochu s humorom a odľahčene, s ktorými si prirodzene akosi nesadneme, ale predsa aj oni tvoria akúsi súčasť, možno nevyhnutnú súčasť nášho života. Aj v škole, s nie každým sme zadobre, človek akokeby to mal v sebe, že kohosi automaticky jednoducho neznesie a nevie vystáť pri sebe. Čím to je neviem celkom presne. Ťažko povedať. Aj ja to tak vnímam, pretože takíto ľudia, slúžia ale minimálne na to, ako som spomínal záverom ktoréhosi článku, že takýmto človekom nechcem byť, hoci nemusím presne vedieť, akým a čím chcem byť konkrétne.

Stagnovať, ako protiklad toho spomenutého to síce nemusím nutne vnímať, ale to, že sa niečo deje, čo nechcem, tam človek obyčajne spozornie, a snaží sa to primeraným spôsobom naprávať.

Čo spomeniem teda na samý záver článku. Napriek tomu, že sčasti rozumiem, čo sa píše v Písme svätom o tejto problematike, domnievam sa, že viacerým veriacim toto môže robiť akési vrásky na čele. Niekomu z neústupčivosti, niekomu z domýšľavosti, a niekomu preto, že sa to prieči ich vlastnému chápaniu, kde človek akosi v tom danom momente nedokáže, alebo len veľmi chabo vie podať akési objektívne stanovisko bez pridania akýchkoľvek prvkov osobnej sentimentality. Nech sa vám darí.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár