Hoci píšem tretí článok v poradí, na túto tematiku, stále si pripadám, že som ešte akokeby na samom začiatku, čo vnímam ako pisateľský fenomén v môjho pohľadu. Je to preto, pretože táto tematika je veľmi široká, ale na druhej strane dosť dobrá na vyjadrovanie svojich názorov, pocitov, myšlienok, a predstavuje to človeku obraz o tom druhom, jeho prejavy. Otvára to postupne človeka k novým obzorom a myšlienkam, novým úvahám, novým názorom, novým vzniknutým akokeby ideám, kde človek začína chápať to, čo sa pre neho pred časom javilo ako tajomstvo, ktoré bolo treba prebádať.
Mnohí napríklad robíme dookola stále tie isté chyby. Vyberáme si do svojej, nazvem to trochu tínedžersky, vyberáme si do partie len takých, ktorých si overíme sami, takých, ktorí vyhovujú našim predstavám. Presne je to ako napríklad pri nástupe do novej práce na akési miesto. Máme prirodzene od toho nejaké očakávania. Aj ja som mal očakávania, ale postupom času, ako som dozrieval, ako som starší moje očakávania nadobudli celkom inú kvalitu vnímania. Mnohí niečo stále berú ako nejaké dobrodružstvo, a práve preto k tomu celkom nezodpovedne pristupujú, lebo ešte nevedia celkom isto, čo od toho môžu očakávať, niečo ako príslovie, že dáko bolo, dáko bude, a netreba si zbytočne z niečoho robiť ťažkú hlavu.
Práve z tejto chyby, ktorú som opomenul v tomto odstavci, že vyberáme si takých, pri výbere ktorých sa môžeme fatálne pomýliť pretože sme očarení akýmsi zjavom, nejakou charizmou, možno prvotnou urečnenosťou, čo sa nám nepriamo môže javiť ako akási múdrosť, alebo proste to, čo sme chcel počuť. Práve preto, a z takýchto dôvodov vznikajú priateľstvá typu, že teba som predsa mal spoznať už dávnejšie, alebo akýsi fenomén dé javú, že teba akokeby som už kdesi videl, alebo stretol, ale neviem si celkom spomenúť, že kde, pričom pri tomto spomínanom jave to je klamlivá predstava, ktorej pôvod v podstate nevieme nič, pretože to nie je pravda, nikoho takého, teda konkrétneho človeka, s ktorým niečo zdieľame v tom momente sme nikdy nič nezdieľali, to sa nám proste len zdá. Vysvetlím bližšie prečo.
Pretože disponuje podobnými povahovými črtami, akými možno disponujeme my sami, a preto od prvého momentu nastávajú teda dve situácie, buď si s niekým rozumiete, buď takmer okamžite, alebo aspoň postupom času si človek vybuduje vzťah, alebo si s ním nevybudujete vzťah, od prvého momentu, a bude vám čosi prekážať od samého začiatku niečo. Nevieme to celkom isto presne definovať, a žiaľ, toto je podstata, jednoducho preto, lebo tie sympatie jednoducho nie sú, absentujú, a je to možno vzájomné z obidvoch stranách.
Čo sa celkom isto môže odraziť na chabej a slabej spolupráci, a môže sa to podpísať napríklad na odvedenom pracovnom výkone, ktorý môže byť možno citeľne slabší, ako s osobou rovnakého povahového nasmerovania. Nevylučujem, že toto v všetko musí byť kategorické, ako som naznačil, ale je celkom možné, že určitý tajomný súvis v tom niečom predsa len môže mať.
Čo chcem spomenúť na záver. Zvyknúť sa dá pravdepodobne na všetko. A možno ten človek, ako to spomínam, a vraciam sa na začiatok, spôsobí možno niečo dobré v nás, a my vybadáme, že možno vďaka nemu a akejsi neodbytnosti my sami sme kdesi sa zase posunuli.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár