Čo by sa podľa vás muselo udiať, aby vo svete zavládlo mierumilovné súžitie ľudí s rôznymi pohľadmi na svet? Otázka teda aj do štvrtého článku je viacmenej jasná, a opätovne v túto víkendovú noc sa budem zamýšľať nad touto skutočnosťou, kde sa pokúsim zjednotiť v názore, že raz predsa má zavládnuť jednota, ktorá teda slúži na spájanie, a nie na rozdeľovanie.

Ako dobre vieme, koľko ľudí toľko názorov, koľko ľudí, toľko chutí. Vieme dobre, že nejestvujú dvaja ľudia, ktorí by boli v niečom dokonalí. A keď aj predsa len majú spoločné záujmy predsa sa nájde niečo, čo napríklad ich oddeľuje, čo ich jednak v niečom robí odlišným, to je jedna vec, a to, čo ich v konečnom dôsledku vyčlenuje, a predsa spôsobuje, že sa dokážu na niečom zhodnúť, a teda nájsť spoločný a zjednocujúci prvok.

Nie je jednoduché napríklad cúvnuť, ak ideme pred niekoho s nejakou požiadavkou, na ktorej nám napríklad enormne záleží. ako to myslím. Záleží teda nám na to, aby sa to vykonalo podľa našich predstáv, pretože v niečom môžeme totiž nadobudnúť isté skúsenosti a zručnosti, ktoré teda vieme ponúknuť na tom našom danom pracovisku, kde sa momentálne nachádzame, a teda máme tušenie, že predsa to bude od nás prínos do konkrétnej spoločnosti, kde sa nachádzame. Dobre vieme, že nie je jednoduché niečo presadiť, presadiť tam, kde panuje závisť, kde panuje egoizmus, a tam, kde jestvuje niečo na mnoho podôb, na mnoho spôsobov, kde jestvuje pretvárka, akási falošnosť, ktorá teda ľudí každopádne rozdeľuje, miesto toho, aby spájala.

A problém je, že čím viac nám na niečom, a tým pádom aj na niekom záleží, tým komplikovanejší vzťah môžeme mať. Možno je to preto, lebo človek sa prirodzene bojí, že niečo pekné možno jedného dňa skončí. Nemusíme to nutne spájať s predstavou nejakej zamilovanej love story, proste tu ide aj o priateľské vzťahy, ktoré keď sú naozaj dobré, je to veľmi potrebné, a človek je od toho v pozitívnom slova zmysle v podstate závislý. človek je závislý, a to chcem zdôrazniť, práve na tom, aby som vychádzal s niekým, na kom mi záleží.

Jednoznačne by som v jadre tohoto článku povedal asi to, že mnoho z nás nedokáže ustúpiť, alebo prijme niečo pod podmienkou, a nadalej budeme trvať na svojom. Je potrebné držať teda sa akejsi svojej pravdy, o čom teda sme presvedčení. Na jednej strane máme teda s niečím skúsenosť, a vieme dobre aj na základe osobných faktov a argumentov, že teda pravdepodobne konáme správne, hoci to na prvý pohľad nemusí takto vyzerať.

Tento týždeň som mal konflikt s jednými asociálmi, a v podstate bol som veľmi rád. Je rozdiel mať akési mierumilovné správanie, a je rozdiel zasadiť sa za spravodlivosť. A keďže vyslovene neznášam ,keď sa deje krivda, moje svedomie mi kázalo viacmenej zasiahnuť. Nechcel som daných ľudí uraziť, ale v tom, že nenechám si predsa od niekoho skákať po hlave.

Mnoho ľudí ma zafixovanú predstavu, najmä v duchovnom ponímaní, že keď mám v niečom ustúpiť, automaticky musím sa v niečom podriadiť tak, že ja budem ten submisívny, stratím teda akosi prirodzenú dominanciu, alebo skôr moju suverenitu, že sa nechám niekým podmaniť a manipulovať.

Čo teda by som povedal v dhšom odstavci na záver? Nedá sa mierumilovné spolužitie zamieňať s akousi falošnou ústretovosťou, a viacerí si to zamieňajú práve koli tomu, lebo napríklad nechcú stratiť s niekým kontakt, nechcú stratiť priateľstvo, nechcú teda s niekým vytvoriť si konflikty tak, že si časom jednak nebudem vedieť prísť s niekým na meno, o to ešte celkovo nejde, ale ide o to, že človek časom bude nešťastný, bude osamotený, sám, nebude mať okolo seba niektorých priateľov. 

Možno niekto nemá až tak veľa priateľov, ale múdry človek predsa nechce o nich prísť. Časom sa samozrejme ukáže, kto je úprimný, a kto je falošný. A niekedy je dobré prejsť si niečím takýmto, aby sme si jasne vyselektovali naše osobné priority, ktorým smerom sa chcem uberať, aký je náš cieľ, kam vlastne smerujeme, a ktoré vlastnosti by sme si ešte chceli osvojiť, čo by sme teda nechceli na sebe zmeniť, čo všetko mi pre môj život stačí, ako sa duchovne nastaviť tak, aby som žil v akejsi harmónii tela a ducha, čo nie každý jednak dokáže, a nie každý sa nad tým zamýšľa, absencia čoho sa javí ako chyba. 

Chyba v tom zmysle, že keď nebudeme mať vyvážené hodnoty, budeme naďalej hrať pred niekým divadlo, a jedno budeme hovoriť pred tým druhým hoci vieme, že myslíme si opak, a z toho vyplynú ohováranie, osočovanie, klamstvo, podvádzanie, pretvárky, faloš, a všetko čo si pod týmto pojmom ešte dokážeme vôbec predstaviť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár