Prekážky sú teda niečo, čo prirodzene človek nemá rád. To si musíme priznať všetci bez výnimky. Tvoria isté riziko v živote, že raz tie prekážky proste nezdolám, a potom príde veľké sklamanie. Určite nie všetko sa dá zdolať hneď na prvý raz, a takým spôsobom, že to bude jednoduché, a možno niečo teda bude ešte potrebné zopakovať. Tu nastáva istý životný paradox, že niekedy v človeku nastane situácia, kedy, ako som to neraz spomínal, že možnosť akási príde len raz. Druhý raz sa síce môže vzácne vyskytovať, ale väčšinou to nebude v takej akosti a kvalite, ako tá prvá. Hoci nemôžem poprieť to, že pokiaľ človek sa poriadne pripraví na akýsi reparát, už teda nemá čas, chuť ani špekulovať, a okamžite tú vyzvu bez najmenších pochybností prijme. Niekedy človek špekuluje a nemá nad čím. Niekedy sa púšťa do rozhodnutí, a uskutočňovaní istých pokynov bez toho, aby nad tým pouvažoval, pričom sú nie vždy jasné, a niekedy treba spresniť podmienky vyplývajúce z daného úkolu, a niekedy človek nerozmýšľa, chce spraviť dojem, a robí sa na múdreho, a myslí si, že dokáže zvládnuť mega povinností bez toho, aby rozumne zvážil, či na to naozaj má osobných predpokladov nadostač, alebo ich nemá.
A práve tie prekážky niekto vníma ako nedokonalosti, a niekto ako pozitívne stimuly, a teda čo vlastne znamenajú? Je dobré, keď v niečom som obmedzený, čo chcem vykonať a nemôžem, a potom vidím ten význam toho čakania a prázdnoty, alebo je dobré, kedy niekomu naozaj šťastie praje tým spôsobom, že nezažije prekážky v takom rozsahu, aby spôsobili akýsi otras a zmenu jeho osobnosti, myslenia, jeho nasmerovania a podobne.
Niekto si to vysvetľuje ako spôsob seba urážky, že ja sa urazím, alebo sa ponížim tak, že si priznám nejakú formu nedokonalosti, v ktorej som vyskúšaný, a teda som v nej neobstál. A niekedy je to dobré, pretože človek nemôže len pasívne prijímať čosi, čo vníma ako impulz zvonku, ktorý on len očakáva, a nič viac. Že len počíta s tým, že niečo sa proste deje v najbližšom čase, a uvidím potom, ako bude. A teda či mám v niečom rezervy, buď ich bude miestami akceptovať, s tým, že dá čas, alebo nie. Ani to sa nedá robiť donekonečna, že človek bude nonstop vystavený akýmsi skúškam, hocikedy sa niekomu hocičo zažiada. Aby niekto vykonával kontrolu napríklad tam, kde sa tá kontrola za istých podmienok napríklad nevyžaduje v pravidelných intervaloch.
Pre človeka je nepríjemné takmer vždy si priznať, že v niečom som neobstál. Ale potom neskoršie človek vidí, že to nebolo celé tak zlé, aby som mal obavy nad niečím sa znepokojovať. Vidí, že práve nie každý potrebuje vidieť naše dokonalosti, ale chce, aby sme prejavili okrem toho, čo vieme, aj to, čo nevieme, aby sme sa jednak mohli vyhnúť tomu, čo mi robí problém, a neskoršie, aby som ten problém zvládol a tak ho prijal a formoval na niečo zmysluplnejšie. AJ keď pravda realita vnímania môže byť predsa len v niečom odlišná.
Nemá ich nikto rád, pretože pôsobia aj tak deštruktríve na človeka. Napríklad v mnohom ho obmedzujú, a po vykonaní určitých opatrení, kedy tie prekážky v podstate účinne potlačím, alebo odstránim je fakt a skutočnosť, že radšej by som si zvolil kratšiu a jednoduchšiu cestu, ktorú vykonám v akomsi kratšom časovom horizonte, a ten zvyšný čas, ktorý je teda rozdielny, v kratšej a dlhšej ceste využijem naozaj na zmysluplné aktivity
jestvuje jedno príslovie, ktoré múdro hovorí, že jedine cez prekážky sa dostaneme ku hviezdam. Trochu by som teda chcel o tomto sa zamyslieť.
Mnohí si vychutnávajú cenu víťazstva bez akéhokoľvek obmedzenia, prekážok, možno ťažšej práci. Niekto oponuje, že ten človek naozaj drie, len to nevidno. Ako sa to prejaví? Prejaví sa to celkom isto v životných postojoch. pokiaľ človek má vyslovene nezmenené životné postoje v závažných a pálčivých spoločenských problémoch, a názorovo a mentálne zostáva na úrovni tých rokov, kde sa nachádzal teda istý čas dozadu, a nie je badať evidentná zmena k lepšiemu, niečo teda nie je v poriadku.
Záverom poviem toľkoto. Človek sa učí na základe svojich chýb, a na základe pozorovania chýb iných. Teda aj jedna aj druhá možnosť je možnosť nasmerovať sa k lepšiemu, otázka je že za akú cenu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár