Ešte pred tým, ako napíšem jadro môjho článku, ktorý je ako koment ku ankete, je zvláštne, keď rozmýšľa nad tým možno človek, ktorý len nad tým hodí rukou. Ktorý možno nikdy nenavštívil napríklad cintorín, za účelom modlitby a spomienky nad nejakého zosnulého, môže to byť pokojne aj úplne cudzí človek. Veľakrát som to využil, keďže cintorín mám naozaj azda na pár metrov od domu, a síce dotyčných som nepoznal, predsa som sa pristavil na cintoríne, aby som sa v krátkosti pomodlil. Mnohí to tak nerobia, pretože aj pri modlitbe človek akokeby pudovo vycítil, že je zle. že síce sa chce modliť, ale vie, že čosi, o čo prosí, mu jednoducho uteká, uniká pomedzi prsty, a je v tomto akosi bezmocný, nevie si proste dať rady, nevie si pomôcť, niečo ho naozaj trápi. A trápi ho možno niečo, čo ho nemuselo trápiť.
Presne včera som rozmýšľal nad tým, že čo sa stane, keby som zomrel (napríklad dneska, čo sa nedá vylúčiť) nič. Skončí sa žitia dráha, skončí sa ťažký boj a je po všetkom. Stade niet návratu. Jedine, takto napíšem, vyrovnaní ľudia vedia, že večnosť je niečo, kde speješ.
Uživateľ píšeš, že teda okrem toho kresťania vnímajú Boha ako protipól zla, ako dobro, ako lásku, prečo by teda niekto kto nás miluje dopustil niečo také hrozné? Spýtam sa ťa normálne brácha, a povedz mi prečo by to nedopustil.
Kresťanstvo nie je len láska. Aj Ježiš mohol nás vykúpiť iným spôsobom, a predsa sa krvou potil, predsa bol bičovaný, tŕním korunovaný, niesol ťažký kríž, a bol ukrižovaný. To muselo byť hrozné, keď si uvedomiš, že takto týrali jednak božieho syna, a jednak takto týrali tiež ako človeka, ktorý mal svoje pocity, city, svoje bolesti, ktoré rovnako vnímal bolesť, ako každú inú bolesť, ktorú vnímaš ty a ja. Navyše nad týmito skutočnosťami rozjímame v modlitbe ruženca.
Otázka je veľmi čudne položená. Kto chce vedieť, či sa bojíš, že raz zomrieš, musíš sa vrátiť na začiatok. To znamená, že smrť je mzdou za hriech. Čiže, najprv bol hriech, a potom prišla smrť. Iba Ježiš svojou smrťou našu smrť premohol, a nanebovstúpením otvoril nám brány neba.
On vstal zmŕtvych, čo je reálna biblická udalosť, ktorá spája nebo so zemou, a nijaké iné náboženstvo sa mu nikdy nevyrovná. Jestvuje mnoho ľudí najmä kresťanov, ktorí sú naozaj natoľko vyrovnaní, že sa modlia o hodinu šťastnej (dobrej smrti.) aj u nás jestvuje modlitba, ako spomínam za štastnú hodinu smrti. nakoľko nevieš, kedy príde, je dobre v modlitbe myslieť aj na tento aspekt, nakoľko aj málo, minimum kresťanov myslí na večnosť.
Smrť kdeže je tvoj osteň, smrť, kdeže je tvoje víťazstvo. Tak spomína Písmo Sväté. Báť sa má ten, ktorý celý život robil zle, a teraz azda cíti výčitky svedomia. To nie je nejaký alibizmus, alebo nejaké duchovné skonštatovanie, to je niečo, ktoré vnímaš ako dar, ktorého hodnota sa nedá tu na zemi vyčísliť, a práve preto to mnohí nechápu.
Kto teda za života, napríklad v mladosti naozaj kýmsi opovrhoval, potom zostarol, a ani v priebehu toho svojho dozrievania si v podstate neuvedomoval nič, pretože si myslí, že jeho sa smrť netýka.
Záverom poviem toľkoto. Toto je chyba ateistov, ktorí žijú, a v podstate nežijú, a nevedia, čo bude s nimi po smrti. Ty si ale tu predovšetkým nato, aby si žil, a robil dobre. Prirodzene nie vždy sa to tá vprostred ľudí, ktorí ťa urážajú, znevažujú možno pre tvoje presvedčenie v rôznych druhoch. Keď je niekto naozaj šikanovaný za svoju vieru, presvedčenie, farbu pleti, čo je naozaj zásah do základných ľudských práv. A tak málo sa tomu venuje pozornosť. Aj vzdelávanie v tomto robí veľké prešľapy. Miesto toho, aby vychovala múdrych ľudí, každoročne opustia brány školy promovaní študenti, ktorí máločo vedia o realite života. Takí si myslia, že im patrí celý svet. A žijú tak, ako keby sa ich aj tieto nepríjemné zákonistosti života netýkali. Čo na to povieš?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár