Dnes by som chcel prepojiť materiálne chápanie skutočnosti s duchovným, ako to koniec koncov robím v mojich zamysleniach takmer vždy, neobišiel som to pri téme, či je neúspech motiváciou k dosiahnutiu osobných cieľov. a práve tieto dve idey, ktoré som teda prednedávnom načrtol, by som chcel využiť na akúsi syntézu myšlienok.
Keďže som si stiahol nový prehliadač, ktorý je lepší ako ten predchádzajúci, čo oceňujem najmä na zlepšenej grafike, a celkom ináč stránky vyzerajú. Ale to je detail, myslím si, že skôr či neskôr by som v podstate plánoval preinštalovať počítač.
Dobre vieme, že tie najväčšie priania, ktoré v nás driemu možno po celý náš život, a ktoré sú veľmi ťažko zrealizovateľné, nemusia ostať naveky akýmisi prianiami, nesplnenými túžbami, len nejakými nepríjemnými pocitmi zo strachu možno osobnej prehry, svojho neúspechu v hociktorom spektre diania nášho života. Prianiamu sú niekedy len preto, lebo človek väčšinou zažil neúspechy, a ťažko predpokladal, že z pohľadu na túto skutočnosť sa udeje naozaj výnimočná zmena, ktorú by bol schopný celou svojou osobnosťou obsiahnuť a prijať takú, aká naozaj je, a nie takú, ako si niekto predstavuje. Toto je diametrálny pohľad na skutočnosť, ktorá vyselektovala raz a navždy teoretikov od praktikov. Ono to môže vyzerať, že na prvý pohľad jedny s druhým sa navzájom dopĺňajú. V podstate to tak vo viacerých prípadoch je, deje sa to, ale väčšinou keď dôjde na lámanie chleba, obyčajne prvá menovaná skupina vplyvom akejsi neskúsenosti, neschopnosti prevziať zodpovednosť vo vlastných rúk paradoxne zlyhá na tom najslabšom ohnivku, nie v tom najsilnejšom mieste, ale tam, kde to je krehké, a kde treba chrániť to najslabšie, aby sa to vplyvom nepriaznivých okolností proste nezačalo rúcať a padať na zem.
Dobre vieme napríklad aj to, že človek väčšinou cez svoj život analyzuje svoje hodnoty, a to, čo pokladal možno za prioritu len nedávno, dnes sa možno nad tým všetkým akosi pousmeje, povie si, že predsa to bola minulosť, kde som zmýšľal akosi diametrálne odlišne, ako zmýšľam doteraz. Doteraz, alebo do tohoto času, kedy človek dosiahol to, čo len pred nedávnom ani netušil, že sa to stane pre neho realitou, a ono to predsa nastalo.
Proste nekladie ako dôraz v tomto prítomnom čase na dianie, ktoré sa teda udiali v minulosti, možno sa tak deje aj v duchu hesla, že čas je najlepší lekár, napríklad kedy človek naozaj prekonal niečo, čo možno v ňom nepríjemne otriaslo, zatriaslo, kedy možno prežil v niečom akúsi zdrvujúcu skúsenosť, ktorá ale nezmazala možno jeho hodnotovú a postojovú orientáciu, ale práve naopak, vprostred tých možno nepríjemných, alebo príjemných, poučných udalostí ho predsa len v niečom akosi utvrdila, že predsa len je na správnej ceste, jediné, čo mu ešte pomôže, je proste na tej ceste vytrvať, čo samozrejme nemusí byť jednoduché vzhľadom na náročnosť daného činu, na ktoré sa chceme podujať v budúcnosti a podobne.
Všetko to môže napríklad byť vplyvom diania okolo seba, kedy človek možno zmení svoje, častokrát statické zmýšľanie na čosi, čo buduje a pretvára na niečo iné, na niečo čo je nové, čo nie je zastaralé, čo konečne funguje, a bude fungovať.
Dobre vieme, že napríklad taká baterka, pokiaľ nemá v sebe napätie, je proste nefunkčná, a treba ju nahradiť. Je proste stará, rokmi opotrebená, všetko má samozrejme svoj čas, životnosť, a raz príde ten čas, kedy niečo staré treba nahradiť niečím novým, vďaka čomu bude všetko fungovať tak, ako má.
Záverom azda posledná moja myšlienka. Práve toto nevedia mnohí pochopiť, že príčina neúspechu netkvie na vonkajšej strane obalu, teda to, čo vidíme na povrchu, čo je ľahko poznateľné, čo sa dá celkom poľahky na prvý pohľad zmyslami overiť, dokázať, zmerať, zvážiť a podobne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár