Akurát počúvam na slúchadká hudbu, a snažím sa pri tom, navyše po náročnom a veľmi hektickom týždni trochu zrelaxovať.

Na vianoce, tieto napríklad, sme si taktiež priali možno toho mnoho, a možno len jedno jediné. Všetko pravda závisí na individuálnych potrebách každého z nás, ako sa snaží objektívne pozerať realisticky na to všetko, čo mňa obklopuje, čoho teda som súčasťou, kde žijem, aké je moje životné prostredie, čo všetko teda môžem ja preto spraviť, aby sa moje okolie stalo lepším zo dňa na deň, či má zmysel dodržiavať niektoré pravidlá. To všetko je niečo, čím som sa taktiež zaoberal v uplynulom roku. Určite má zmysel dodržiavať pravidlá, pretože oni sú primárne na to určené, aby sa dodržiavali, a takto aby utvárali akýsi komplexný celok pozostávajúci z nejakých noriem, ktoré ma usmerňujú na správnu cestu. 

Ono je to tak, že chtiac nechtiac všetci dojdeme do nejakého nami vytýčeného cieľa, chtiac nechtiac keď niečo chceme, aj tak to dosiahneme. Možno nie hneď, ale časom isto. niekto má obmedzené finančné možnosti, chce síce niečo veľmi pekné, výkonné, vymakané. či už je to fanúšik motoriek, alebo áut. Zistil som, ako som začal dobre zarábať, že naozaj nič už nie je nemožné. Už človek je fakticky tak zhýčkaný, že dobre vie, že si vie toho veľa dovoliť, a popritom, stále nemá dosť. Stále by chcel niečo lepšie, niečo výkonnejšie, pričom kľudne by stačilo aj niečo, čo možno nedosahuje ani polovičný výkon.

Čo k tomuto všetkému povedať. Asi jedno jediné, že takí sme my. Prajeme si mnoho vecí, o ktorých vieme, že ich aj tak dosiahneme, aj keby sme o ne neprosili, lebo niektorým sú veľmi priaznivo naklonené hviezdy a šťastena, všetko dobré a pekné je teda na ich strane. Všetko im je naozaj dané, po čom zatúžia, nie všetko, nehovorím že všetko, ale naozaj mnoho môžu dosiahnuť. Možno to dosiahnu svojou šikovnosťou, možno cieľavedomosťou, niekedy azda celkom poľahky, a nepotrebujú možno vynaložiť veľké úsilie a energiu na to všetko, čo plánujú, proste všetko im ide od ruky. Možno niekedy naozaj sme v nemom úžase, ako je možné, že niekomu sa tak darí, kým my si všetko môžeme krvopotne, ako sa hovorí, vydrieť len po dlhom čase, dlhom možno očakávaní, dlhom možno odriekaní, všetko nás to stojí príliš veľa potu. a možno aj príliš veľa sĺz. Možno príliš veľa sĺz, kedy človek je smutný z toho, že sa ocitol niekde, kde pôvodne možno ani nechcel, ani nemal v pláne, ale nemal na výber.

Nehnala ho, ak to teda tak mám napísať, akási ideálna, možno zidealizovaná, ako sa to žiaľ, často stáva, nejaká vidina akýchsi iných možností, nových príležitostí a akýchsi ľahkých kompromisov so svetom, niečo, čo si predsa môže zjednodušiť, alebo nehnala ho vidina ľahko zarobených peňazí na spôsob myslenia, že idem predsa inde, niekde preč, neviem presne kde, ale niekde preč, kde za rovnako vynaloženú prácu, čo pracujem kdesi tu na tomto mieste, dostanem predsa o pár stovák navyše, lebo tam si to budú azda oveľa viacej vážiť, alebo ceniť, a možno budem šťastnejší, budem mať iné myslenie, spravím predsa len zo seba človeka, ako chcem ja, a nie ako to chce tento svet, a podobné myšlienky ktoré nám víria v hlave by sme mohli vymenovať nateraz azda kvantum. A teda budem sa mať isto dobre. Isto, matematicky, prakticky, finančne sa samozrejme oplatí, a človek to naozaj na možnostiach pocíti, avšak bude ukrátený celkom isto o to možno najcennejšie, čo si vážil a cenil do onoho času, kým teda nezistil, že svet naozaj je o niečom inom na tom mieste, kde sa medzičasom ocitol, kde momentálne musí fungovať, a nemá na výber, ale to už nemôže pred druhými povedať. 

Záverom chcem povedať toľko, že nič nejde ľahko, nič nie je ideálne, ako si to ešte stále mnohí myslia pri pohľade na úspechy druhých. Ale čo si môžeme zapriať. Ja si prajem napríklad to, aby som vládal robiť to, čo momentále robím, čo ma živí, a podobne všetkým prajem len to najlepšie. Prečo uzatváram väčšinu mojich článkov na spôsob, prajem vám všetko dobré?

Pretože sa riadim známym biblickým príslovím, ktoré si našťastie, už mnohí z nás osvojili, čo je v konečnom dôsledku dobré. A síce. Dopraj, a bude ti dopriate, a význam tohoto výroku som niekoľkokrát pocítil na sebe, na svojom zlepšení, kedy stále nachádzam motiváciu niečo lepšie dokázať. Kedy viem, že zajtra zas môžem niečo lepšie spraviť, hodnotnejšie, ako to možno bolo dnes. Toľko som chcel napísať. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár