Ako som spomenul v jednom mojom článku, rozprávky sú nie na to, aby pri nich zaspali deti, ale preto, aby sa zobudili dospelí. Táto veľmi múdra veta vo mne zarezonovala, a často nad ňou rozmýšľam, teda vtedy, kedy mám čas.
Čo teda robiť v prípade, kedy vieme, že niečo negatívne musíme zase riešiť. nakoľko sa mi to vyslovene x krát stalo, že som musel riešiť nepríjemné situácie, nepríjemné šlamastiky, ktoré ma dosť zaťažovali, a vždy to bola nová a nová situácia, z každej som sa chtiac nechtiac predsa len poučil, každá situácia ma niečo naučila, niečo mi proste do života dala.
Je pravda, že aj neúspech je udalosť, ktorá nemusí byť zlá, ale nie raz si kladieme otázku, či to všetko muselo byť. A čo by sa stalo, keby ten neúspech sa nedostavil. Čo by sa stalo, keby sme zožali úspech, vedeli by sme prijať prehru tak, ako to je, či teda je to v rozsahu akéhosi odvrátiteľného, alebo neodvrátiteľného stavu.
Bol som napríklad viac obozretnejší viacej som si všímal niektoré súvislosti, dbal som napríklad na precíznosť, na akúsi dôslednosť, vedel som, že nie všetko, do čoho sa teda pustím, nemusí stopercente vyjsť, možno to nevyjde vôbec, aj na niečo také sa treba vedieť pripraviť, a nie každý to azda podvedome dokáže stotožniť sa s danou myšlienkou a počítať aj s opačnou variantou. Poviem jednoduchý príklad. Môžem proste prehrať aj vtedy, keď napríklad môžem mať pravdu, a teda musím nájsť účinný recept, ako zniesť prehru aj vtedy, kedy som napríklad v niečom akosi neprávom očiernenný, a nič voči tomu nemôžem spraviť. Neviem napríklad akosi podať účinný odpor, už je zbytočná akákoľvek napríklad konfrontácia názorov, kde sa človek môže napríklad len viac a viac zamotať, kde človek nemusí nájsť účinné riešenie ktoré ozdraví nejaké napäté vzťahy.
Je to presne ako s liekmi. Uvediem teraz taký príklad z ošetrovateľskej metódy. Darmo napríklad by si užíval liek neviem presne na čo, kedy ho nepotrebuješ, pretože v prípade, kedy ten liek neobsahuje danú potrebnú účinnú látku, čo teda tvorí podstatu daného lieku, ktorú teda potrebuje organizmus prijať, a teda keď tú účinnú látku neprijme, v podstate ten liek celkom isto môže byť viac na škodu ako úžitok.
Presne je to aj pri neúspechoch. Napríklad niekoho odbiť neúspech formálnou vetou, že toto všetko predsa takto malo byť, nič si z toho nerob, bude lepšia šanca, ako je táto, veď predsa sa nič nestalo, o nič také dôležité predsa nejde, ako prišlo tak odišlo, raz to predsa muselo prísť, znie síce fajn pre človeka, ktorý chce strhnúť akúsi ťarchu, to samozrejme môže znieť aj ako chvályhodné, veď predsa, ešte by som doplnil, nik nechce nikomu prirábať ešte väčšiu ťarchu než to, čo každý na sebe sám nosí po nejakom očividnom neúspechu, ktorú na sebe zreteľne cíti, a proste nechce sa umárať akýmisi výčitkami svedomia. na jednej strane nie je to prospešné ani pre zdravotný a duševný stav človeka, a navyše k dobrému a pozitívnemu to predsa vonkoncom nevedie.
Záverom poviem toľko, že niekedy si netreba robiť ťažkú hlavu z nejakého neúspechu, pretože nové ráno je začiatok nových možností, a niekedy aj akési odmietnutie, ktoré nie pekne sa môže dotknúť môže znamenať začiatok niečoho lepšieho, než sme si predstavovali. Je teda ťažké znášať prehru, prijať tie jej dôsledky, lenže dobré je niekedy sa zamyslieť, v čom všetkom som sa mohol napríklad z daného neúspechu poučiť, a ako môžem ten neúspech použiť predsa len vo svoj prospech, otočiť proste to úplne ináč, a zmeniť moje myslenie, ktoré mám. Záverom krátka poznámka ešte k článku. Je to pravda. Lenže aj na takéto uvažovanie a rozmýšľanie je potrebné predovšetkým dozrieť. Toľko môj názor.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár