Cítim osobne v dnešej dobe, že človek je viac menej frustrovaný z akéhosi neúspechu, a tým pádom toto všetko nám vytvára prekážky, aby sme viedli naozaj plnohodnotný život. Človek viackrát cíti akokeby závisť, ktorá skľučuje človeka, a tým pádom nedovoľuje mu prežiť plnohodnotný život.
Dnes máme tendenciu chváliť sa, koľko kto zarobí, ale pravda je, že naozaj nežijeme svoj život. Pokiaľ naozaj človek napríklad aj pracuje kdesi v zahraničí, alebo v nejakej dobrej, renovomanej spoločnosti, či ako sa píše to slovo, obyčajne tam ťahá druhé husle, ale keď príde dobre, a vidí, ako sa naozaj žije okolo neho, ten skutočný život, pripadá si, že toto všetko preskočil míľovým krokmi, a vydal sa na cestu, ktorej možno ani on sám nerozumie. A možno ani nevie, prečo niečo spravil tak, ako spravil.
Prečo odišiel, prečo sa niečoho vzdal, a prečo sa možno ešte stále niečoho dokonale nevzdal nie podľa jeho predstáv, ale podľa reality, ktorá nás dennodenne obklopuje, a je prítomná všade okolo nás.
Toto všetko v nás vytvára istý deficit, čo nevieme presne konkretizovať. Keď človek je hladný, vie presne povedať, že mu chýba jedlo, a nie že potrebuje niečo inšie. Vie proste presne pomenovať záležitosti, ktoré mu nateraz akosi chýbajú k plnému uspokojeniu vlastných potrieb.
A takto keď človek bude obklopený ľudmi, ktorí nič nedokázali, ktorí možno celý život nedokázali odísť ani od svojho vlastného mesta, aby niečo videli azda na vlastné oči, a aby sa o niečom presvedčili, s takými je škoda o niečom akomsi zmysluplnom sa rozprávať. Ono je to tak, že človek potrebuje pre svoj život viacmenej inšpiráciu, a keď ju nemá, zreteľne to cíti ako niečo, čo mu znemožňuje žiť plnohodnotný život so všetkým, čo k tomu patrí. Dokonale niečo sa nedá spraviť, a sme toho svedkami dennodenne.
Viaceré vonkajšie tendencie, tak by som to nazval, niektoré elementy mi zaručene ponúkajú návod, ako prežiť tak, aby som žil, a nie aby som prežíval. Je pravda, že aj mnohé kresťanské publikácie sa rady predbiehajú v tom, ako niekomu dať radu, aby som zanechal niečo, čo je na tomto svete, a vydal sa neznámou cestou, kde ma čaká možno duchovné prekvapenie, ale ani toto veľmi nefunguje, a zažil som to na vlastnej koži.
Je teda rozdiel medzi žitím a prežívaním? Obávam sa že obrovský, napriek tomu, žitie pre niekoho znamená niečo úplne iné, ako to môže znamenať pre teba osobne. Pre mňa osobne. Ja momentálne naozaj som zavalený prácou, a niekto si povie, že keď pracujeme veľa, a oddychu máme čoraz menej a menej, a tej práce neubúda, ono je to možno dobrý signál toho, že sa nenudíme. Ja úplne rozumiem aj všetkým poučkám počnúc od Písma svätého až po nejaké vnútorné poriadky podnikov a podobne, kde sa človek musí s niečím najprv oboznámiť, potom by nebolo od veci sa s tým aj stotožniť, a nakoniec, aby človek podľa toho aj žil tak, aby tie pravidlá sa mu stali nielen náplňou života, ale aj zmyslom, presne tak, ako by to malo byť.
Záverom spomeniem teda. Jedna je pravda, že práca človeka má jednak napĺňať, ale jednak aj živiť, a je niekedy naozaj smutné, keď sa nedeje ani jedno, ani druhé spomenuté. Keď človek nepociťuje radosť. Avšak ak niekto možno si niečo ťažšie vydrel, je veľmi dobré mať na pamäti, že musíme sa naozaj obzrieť niekedy spätne dozadu, a zanalyzovať si niektoré udalosti, ktoré sa vyskytli v našom živote, aby sme vedeli predovšetkým triezvo, s nadhľadom posudzovať mnohé prípadné úspechy, alebo neúspechy, a či naozaj niektoré neúspechy sa vôbec dajú ešte charakterizovať ako neúspechy, alebo či neboli len akýmsi stimulačným procesom k našej vnútornej záchrane, ktorá spočíva v našom analyzovaní vnútra, pozastavením sa nad tým, či niečo robíme správne, alebo nesprávne.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
riddler
27. 7.júla 2019 13:21
Ano, je medzi tým obrovský rozdiel, túto otázku ti zodpoviem aj bez série blogov
4
@riddler ako chápem, že niekto si robí z toho srandu, pohoda, ale pozri, ja som si niečím prešiel. A pokiaľ niečo opisujem, asi to opisujem z vlastnej skúsenosti, ktorú mám. Nepíšem nič tendenčne, ani niečo čo pre mňa neexistoval v reálnej podobe, na to by som sa neodvážil. vieš pozri sa okolo seba. máme tu pijanov, alkoholikov, fajčiarov, ktorí nevedia, prečo holdujú týmto podivným aktivitám, ktorým sa ja vyhýbam. Nevyhýbam sa z dôvodu napríklad praktizovania zdravého životného štýlu, pretože nie je isté, či len obmedzením, alebo uplnou absenciou týchto a mnoho iných neduhov si neprivodím prazvláštnym spôsobom chorobu, ale je isté, že keď sa takto správam, chorobu si privodíme určite. a možno keby si sa nad tým tak zamyslel, prišiel by si na to (ako nechcem filozofovať) že nepotrebujeme psychologov, psychiatrov, ktorí pomáhajú žiaľ tam, kde pomoc poskytnutá možno je v neskoršom čase, ako by naozaj mala byť, a práve preto je rozdiel medzi žitím a prežívaním. Vieš. Mnohí žijeme zo dňa na deń, ale o čom to je. O ničom. kamaráti rozlezení kade tade, doma už nie sme, nastala iná realita, s ktorou sa musíme popasovať, ale nie každý je dospelý v otázke, ako toto všetko zvládnuť a prijať. Ci mi niečo robí radosť, alebo aj radosť mi môže byť na ťarchu. Toto znamená rozdiel medzi žitím a prežívaním, napríklad z môjho pohľadu, ktorý som načrtol. určite nehovorím že mám pravdu, a neviem čo. Všetko musíme podriadiť objektívnemu vnímaniu, aby sme napokon si vymedzili sebe vlastný, určujúci a definujúci subjektivny, ktorý ti pomôže v tom, že nadobudneš vlastný rozhľad v niečom, kde si sa napríklad len hľadal. A pokiaľ tak nesrpavíš, nebudeš možno naplnený, a stále budeme hľadať niečo, čo by nás mohlo uspokojiť.
Napíš svoj komentár