No takže. Budem sa zamýšľať nad dvojicou nadpisov a síce, či je rozdiel medzi žitím a prežívaním, a či je jednoduché povzniesť sa nad negatívami. Možno to znie šokantne, ale predsa len.
Má to naozaj čosi do seba. Keď sa pozrieme okolo seba, niekedy naozaj akosi pochybujeme, či existuje rozdiel medzi žitím a prežívaním, nakoľko prežívame ten istý stereotyp v podobne chodenia do školy, plnenia si všakovakých školských úloh, ktoré mi v niečom dávajú a v niečom nedávajú zmysel. Ale keďže spoločný cieľ toho všetkého je to, či v práci, zamestnaní, alebo v školskom prostredí ešte, z ktorého som nejaké to desatročie vyšiel, je prežiť niečo čo najplnohodnotnejšie, veľmi ťažké slovo, ktoré som niekoľko krát musel skontrolovať, či som ho vôbec dobre napísal, pretože slovenčina je krásne rozmanitý jazyk, no takže vraciam sa k tematike, žitie a prežívanie naozaj spolu veľmi úzko súvisia. V čom? Hm. Ach jaj. Vo všetkom.
V prvom rade v tom, že nato, aby sme mohli niečo naozaj prežívať v tej kvalite, akej by sme chceli my, a nie ako by to malo byť podľa niekoho, teda nie neustále sa niekomu prispôsobovať, potrebujeme predovšetkým niečo dobré zažiť, k čomu sa už potom akosi celkom logicky nikdy nevrátime. To dobré, je nato dobré, aby sme to zažili možno viackrát a opakovanie, ale jestvujú naozaj výnimočné situácie, kedy to jednoducho nie je možné už viacej zopakovať, nielen v tej kvalite, ale aj celkovo. Nikdy tento pojem je celkom široký, a mnohí ho často a radi spomíname, bez akéhokoľvek logického opodstatnenia, pričom slovo nikdy je viacmenej forma definitívneho určenia čohosi, čo je neodvrátiteľné, čo je konečné, finálne a nemenné. Teda to, čo sa v určitom okamihu z akéhosi dynamického, pohyblivého, sa stáva konštanta, niečo, čo je viac menej nemenné, pevne dané a podobne. Asi takto by som mohol pripodobniť to, či je teda rozdiel, skutočný, zásadný, medzi žitím a prežívaním.
Uvediem príklad. Chcem sa konečne od čohosi oslobodiť, čo mi pripadá tradičné, možno konzervatívne, hoci ja som osobne silný zástanca konzervatitizmu v jej najrlozličnejšej podobe, ale nemám na to dostatok možností, a možno aj tie možnosti sa mi celkom isto javia ako niečim nie že ohraničené, ako skôr obmedzené niečím, voči ktorým chcem bojovať, ale nedá sa. Konzervativizmus je dobrý predsa len v tom, na rozdiel od liberalizmu, že človeka v niečom formuje.
Nemusí to byť nutne niečo konkrétne, niečo špecifické, a dané pre nejakú oblasť v živote, ale v človeku to môže napríklad vybudovať akýsi ucelený systém, ktorým sa bude neskôr dlhodobo riadiť pri svojich dôležitých rozhodnutiach v danom rozhodovacom procese. Dá sa povedať, že každá jedna minúta nášho života je jeden veľký rozhodovací proces, možno si to teda ani dobre celkom neuvedomujeme, ale je to tak.
A tak len v tomto stave častokrát niečo prežívame, ale nikdy nič poriadne nezažijeme. a čas plynie, a niekedy naozaj z toho všetkého sme nešťastní, že prečo práve my to musíme zažiť, a či teda ešte niekto konkrétne podobný ako my v danej situácii predsa len existuje, ktorý nám môže dať nefalšovanú nádej, že jestvuje niekto podobný, a nie sme v tom celkom osamotení. To nie je celkom príjemný pocit, musíme uznať. A možno ten náš život sa vráti postupom času do starých zabehaných koľají, z ktorých sa bojíme vykročiť, hoci sme sa o to možno tisíckrát pokúšali, a častokrát tam nebol nijaký výsledok.
Záverom ešte niekoľko myšlienok, čo chcem napísať. Ten zážitok čo sa nedá opakovať v nás môže vyvolať pečať pravosti, o ktorej môžeme byť natrvalo presvedčení, že sme konali predsa len správne, a sme niečo vykonali vo vhodný čas. Práve preto, lebo sme to správne prežili, jedinečne a neopakovateľne, a nie že sme len prešli zo stavu, kedy len niečo prežívame bez akéhokoľvek uvažovania, čo mi to niečo dalo, možno čo mi to vzalo, ako som sa pri tom cítil, čo všetko som dobré, alebo menej dobré vykonal, v čom by som sa mohol zlepšiť, kde sú moje rezervy, a moje hranice, aký celkový dojem to na mne zanechalo a podobné nemenej dôležité úvahy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár