Akurát som sa vrátil z rodinnej oslavy, teda prišiel som asi pred dvoma hodinami, a teda na sklonku tohoto dňa, na prelome soboty a nedele chcel by som si zaspomínať na dnešný deň. Celkom pekne počuť, ako na strechu sa rinie májový dážď, a je to naozaj veľmi pekné. Uvidím, ako bude ráno, kedy sa vyberiem na cestu do kostola, ako inak autom, inak sa ani nedá, nakoľko je to vzdialené zopár kilometrov, ale to len tak na okraj som spomenul.

Pýtam sa teda v mojom blogu to, či je teda potrebné myslieť si, že som hodnotný v očiach druhých. Na jednej strane, toto sa môže pýtať napríklad taký typ človeka, ktorý trebárs má značne znížené sebavedomie, a neustále také pýtanie v ňom vytvára aspoň zdanlivý pocit jednak nadobudnutej osobnej pohody, a to, že si uvedomuje svoju slobodu, svoju dá sa povedať nezávislosť na akejkoľvek determinácii, hoci v niektorých mojich článkoch na túto tematiku som vyjadril istú pochybnosť, či jestvuje dokonalá sloboda, a podobne. 

Mnoho ľudí nevie na čom je. Mnoho z nás, musíme si to priznať, síce niekam smeruje, sleduje teda smer svojej cesty, ale viac menej nevie čo konkrétne chce. Nevie kam smeruje, kedy sa tá cesta ako tak skončí, a kedy zakotví v nejakom bezpečnom prístave, kedy spozná pravdu o sebe. Toto je veľmi tažké, a takýto celoživotný zápas nie je jednoduchý zvádzať so sebou samým, kedy človek musí riešiť mnoho udalostí v živote, ktoré ho dokážu poznačiť, či už príjemne, alebo nepríjemne, proste jedná sa o to, že je to natrvalo.

Z toho dôvodu, ako teda spomínam, mnoho ľudí sa chce druhým akosi zapáčiť, chce sa vyšvihnúť na oči toho druhého, pretože potrebuje možno aj pocit priateľstva. Nikdy som takých ľudí neodsudzoval a je dobré pozerať sa na takýchto ľudí akosi láskavo. Dobre viem, že človek, ktorý možno nemá v niečom akési dobré úmysly, nemusí ihneď konať z vlastného presvedčenia. A teda dobre vieme, že je dobré možno preskúmať daného človeka, teda preskúmať to, z akého konkrétneho miesta prišiel, z akých pomerov prichádza, čo konkrétne sa v ňom akosi skrýva, kto vlastne je, čím je, alebo čím teda chce byť, čo v živote plánuje alebo opačne, neplánuje uskutočniť, či cíti nejaké odozvy vo svojom živote, či cíti podporu.

Cítiť podporu nie je samozrejmosť a automatickosť, preto človek proste hľadá spôsoby, ak niekam zapadnúť. Nie z dôvodu, že je to normálne, ale z dôvodu, že každý má akúsi potrebu niečo pre niekoho znamenať, aby mal jeho život nejakú reálnu odozvu, ktorá mu teda bude dávať v niečom plnší zmysel.

Je dobré priateľov si vytvárať, ako si ich od seba odohnať, možno len na základe toho, či je niekto sympatický, alebo mi je menej sympatický. Či teda niekomu venujem možno dostatok času, alebo ho len tak odbijem, veď predsa dáko bolo dáko bude, a každý z nás sa teda musí akosi prebíjať životom.

Človek túži sa proste niekam začleniť, aby vedel, že tá jeho konkrétna činnosť, ktorú robí proste má zmysel. Aby sa necítil ako nejaký automat na vykonávanie niekoho príkazov, nariadení, niekoho želaní, aby proste nepôsobol ako hovorím ako automat na splnenie najrozličnejších požiadaviek, ktoré po naplnení ho prestanú baviť, a opätovne bude hľadať iné zdroje pôžitku, zábavy, a ešte neviem čoho všetkého.

Záverom poviem toľko, že nech sa vám všetkým darí.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár