Je potrebné si myslieť, že som hodnotný v očiach druhých? IV

Asi sa spoločne zhodneme na názore, že v dnešnej dobe je azda všeličo možné. Môžeme to brať jednak z pozitívneho, alebo naopak, negatívneho hľadiska, pretože dobre vieme, podľa prirovnania, že každá strana má dve mince. A dá sa povedať, že aj každý človek má v podstate dve tváre, len si myslíme, že u nás ako takých to neexistuje.


Nie je azda medzi nami človek, ktorý netúži po nejakom uznaní. Pamätám si celkom na začiatku, že jestvovali nejaké statusy, ktoré vyjadrovali podľa nejakej štatistiky, nejakého rebríčka a podobne, ako je ten daný bloger so svojou aktivitou na tom. Či sa niekde činí, je aktívny, alebo je pasívny, potom neskoršie boli k tomuto aliasu pridané nejaké číslo, ktoré môže rásť, alebo klesať, pravdepodobne v závislosti od intenzity aktivít a podobe.

Podobne to máme v bežnom živote v práci, alebo škole. Niekedy sa človek preteká v tom medzi spolužiakmi, alebo kolegami, že čím niečo spravím napríklad na kvantum, ale môže to byť kvalitné, že to bude lepšie. Môže aj nemusí to byť pravda. Ja osobne mám rád, keď sa niečo okolo mňa deje, keď proste je nejaká akcia. Kde sa človek môže vyjadriť, kde sa cíti byť prijatý, kde dosahuje istý konsenzus názorov, kde je akási myšlienková jednota, kde ťa budú proste prijímať jednotne tam, kde to má zmysel, kde to je potrebné, a nie tam, kde nepatríš. Prečo to spomínam.

Viacerí sa snažia byť ako doma práve tam, kde v podstate myšlienkovo, ideovo, nechcem povedať ideologicky, aj keď v tom je pravda, názorovo, proste celková filozofia je mi odlišná od danej skupiny, kde sa nachádzam a pohybujem, a hoci v niečom sme v súhre a jednote, predsa  len človek cíti akési napätie. Aj chce v niečom dosiahnuť akúsi súhru, aj tomu nejaké kontakty napomáhajú, ale akosi to proste nejde. Vždy to stroskotá na nejakom bode. Chýba tomu hybná sila. Prirovnal by som to k stavbe automobilu. Darmo je auto poskladané, pokiaľ si tam nenamontoval motor, autobatériu, niečo ako základný prvok, to auto ti proste nepôjde, nenaštartuješ ho. Darmo máš neviem akú výbavu. Tá ti je zbytočná, pokiaľ absentujú tie prvky, ktoré som vymenoval, a bez ktorých ten stroj v podstate nie je funkčný jednak, a jednak nespĺňa účel, pre ktorý prvotne bol vyrábaný.

viacerí sa snažia byť v centre pozornosti práve v tej skupine, do ktorej proste nepatria. Ony všetci vedia, že do tej skupiny nepatria ale keďže majú radi dobrodružstvo, majú radi proste nejakú akciu, kde to proste žije, niečo sa stále deje, neodpustia si absenciu prítomnosti na danom mieste, nech ich to stojí čokoľvek v duchu, že lepšie je predsa raz vidieť, ako stokrát počuť. Ono je to síce pravdivý výrok, to nchcem poprieť v nijakom prípade, avšak problém je, že treba ho správne vedieť aj používať, treba vedieť, či v našom prípade do toho, do čoho sa chystáme naozaj je lepšie, ako som povedal, raz vidieť ako stokrát počuť.

Záverom by som to vyjadril asi takto. Práve ten pocit že človek niečo vidí raz, ale počuje o tom stokrát, teda nespočetne, môže v ňom vyvolať falošné a celkom isto zidealizované dojmy, že všetko musí fungovať tak, ako si to predstavuje. 

Práve toto sa môže dostať do medziľudských vzťahoch, kedy si môžeme myslieť, ako to píšem v blogu, že som hodnotný v očiach druhých, a či nám to nezvýši nejakým spôsobom naše ego, či človek napríklad nespyšnie, alebo, či vplyvom možno nejakých nepriaznivých výhliadok a podobne sa človek akosi diskvalifikuje, znehodnotí, môže celkom otupieť, stratiť nejaké vízie, ktoré kedysi mal v danom čase celkom jasné, zreteľné, bolo mu všetko zrozumiteľné, a zrazu je z ničoho nič plný pochybností, proste ťažko takto povedať.

 Blog

1 0 0 0 1

Komentuj

2 komenty k blogu