Rád by som sa tematicky vrátil k môjmu článku, a niečo by som rád napísal. Dnes bol veľmi náročný deň, že riadne neverím, že ešte je len pondelok. Ale pohoda. Ako som pred malou chvíľou uviedol, už mám konečne opravené auto, práve teraz som si ho bol vyzdvihnúť, a naozaj mám radosť, že opravu mám konečne za sebou. Stálo to síce nemalé peniažky, ale dajme tomu, za predpoklad, že ešte bude slúžiť.

Čo by som teda chcel povedať. Za mňa by som povedal jedno. Chýba mi ešte väčšia dávka trpezlivosti azda než by som mal. To sa napríklad vo všeobecnosti prejavuje takým spôsobom, že človek najprv koná, a potom rozmýšľa. Rozmýšľa nad tým, prečo vlastne sa ponáhľal, prečo si niečo napriklad ešte nerozmyslel, pokiaľ mal namto čas niečo proste si ešte raz v mysli prejsť, aby potom človek nebanoval, že sa predsa len nesnažil, a nedal do toho ak nie všetko, aspoň ovela viac než kedysi. Snažím sa pravda na tomto popracovať.

Tu by som sa ešte chcel pristaviť, že našim problémom naozaj je, že najprv konáme a potom premýšľame. A premýšľame potom azda oveľa intenzívnejším spôsobom, než by sme mali, a čo nás napríklad môže uviesť do miery zmätku, možno vlny pochybností, možno sa môžu objaviť trebárs výčitky svedomia, možno v miernej podobe akási čiastočná depresia, ktorá ale pri tom všetkom nemusí trvať dlho a spravidla to rýchlo pominie, samozrejme to závisí od každého jedného z nás ,a od nášho osobného nasmerovania, či sa necháme alebo nenecháme čimsi alebo kýmsi ovplyvňovať, čo nás napríklad môže spraviť nešťastnými. Celkom isto sme ovplyvnení alebo tlačení aj inými elementami, a necítime sa slobodne, čo sa prejavuje aj mierou nášho myslenia a konania.

Takto sa nedokážeme držať svojich cieľov, a často v tomto ohľade meníme naše požiadavky, naše myslenie. Dnes chceme niečo, ale zajtra to kategoricky zavrhneme, čo môže byť zle pochopené aj pre naše okolie. V tomto ale spomenul som si, čo som sa učil na filozofii, a k čomu to vlastne smeruje, a výsledok je jasný. Mne to vychádza tak, že sa potvrdzuju slová z pisma svätého, slová žalmistu, že hlbočina je človek a jeho srdce je priepasť. Skúste nad tým ak sa vám chce porozmýšľať. 

Na druhej strane vnímam to akýsi druh životného dynamizmu, kde sa musíme v dostatočnej miere preskúmať, aby sme mali jasno, čo chceme. Práve preto naše konanie ke niekedy preto take neohrabané, pretože človek sa stále hľadá, a ešte nevie sa celkom dobre uspokojiť so svojím životným nasmerovaním. Práve vtedy človek môže mierne vybočiť, čo spôsobí, že nedosiahneme nás stanovený cieľ.

Ak sa teda vrátim k pôvodnej myšlienke tohoto blogu. Neexistuje človek, ktorý nemá vytýčený, stanovený cieľ. V tom, že človek sa naozaj má priučiť akejsi menšej alebo väčšej dávke trpezlivosti, a možno nehovoriť práve v tom čase, kedy by veľmi chcel prehovoriť. Musím ale na druhej strane poznamenať, že je veľmi ťažke držať sa svojich predstáv. Azda prijať za ne určitú dávku osobnej zodpovednosti.



To je presne niečo ako v škole. Dám si cieľ, že chcem mať prospech do dva celá, ale nakoniec sa mi to nepodari. Podarí sa to možno o rok pozdejšie, a vtedy si dáme záležať. Mne sa to napríklad podarilo, a hoci z toho v podstate nemám nič... Teda aj za akéhosi predpokladu, alebo prognózy, že sa to môže podariť, alebo sa to nepodari, študent môže pociťovať miestami akúsi frustráciu, nespokojnosť so svojím odvedeným výkonom, alebo v tom lepšom príklade, odviedol celkom dobrú prácu, ale možno kôli akejsi nazvem to tak, aubjektívnej zaujatosti sa mu možno nepodarilo dotiahnuť svoje predsavzatia do výslednej podoby, než by si to akokoľvek želal. 


Čo teda sa udeje, keď sa to nepodarí. Mám za to cítiť zodpovednosť, mal by som sa v niečom predsa len zlepšiť, kdesi stále napredovať a takto si stanovovať reálne ciele, ktoré by som teda v čo najkrajšom termíne dokázal uskutočniť? Ako to potom naozaj má byť?


Záverom teda ešte vyjadrím v krátkosti. Držme sa našich predsavzati, a radšej plánujme menej ako viac. Dôjsť do nejakeho cieľa mám vopred stanoveného totiž nie je vôbec jednoduché, a človek sa môže jednak v priebehu procesu, a na jeho konci v niečom mýliť, alebo sa sklamať. Nech sa vám darí.















 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár