Je niekde chyba? II

Pridávam ešte viac menej motivačný článok o tom, aby človek bol niekedy spokojný aj s nie celkom požadovaným výsledkom, a ako sa zachovať, čo robiť, keď človek nie je spokojný, ako nadobudnúť možno aj ten pokoj, ktorý sme si želali. Otázka teda do tohoto blogu, resp, výrok znie takto. Keď ťa motivácia poháňa, ale výsledok nie je taký, aký si chcel.

Isto poznáme to, kedy človek niečo si zaumieni, a snaží sa to dotiahnuť do dobrého konca. Takého, z ktorého bude mať on radosť, aby si mohol povedať, že proste niečo som dokázal prekonať také, na čo môžem byť právom hrdý. Obyčajne sa jedná o niektoré životné míľniky, napríklad zmaturovanie na strednej školy, alebo dotiahnutie vysokoškolského štúdia na získanie diplomu a titulu, ktorý teda človeku prináleží, a môže na to byť patrične hrdý. 

To je celkom chvályhodné, a navodzuje to v človeku niekedy pocit dôležitosti a hrdosti, že som niečo úspešne zvládol a dokázal. Nie je ale dobré, kedy sa to pretaví do pocitu napríklad nadradenosti, aj to sa niekedy môže stať. Niekedy naozaj človeku narastú krídla, a môže spyšnieť a potom zabudne, odkiaľ vyšiel, čo všetko prekonal, kde bol na začiatku,bez ohľadu na to, čo dodsiahol a podobne.

Motivácia teda človeka poháńa, ale nie je výsledok taký, aký si chcel. Teda keď je niekto možno prehnane namotivovaný, ale žiaľ, tá realita je niekde celkom inde, ako si myslel. To je princíp neúspešných ľudí ktorí nechápu, že nie do všetkého je dobré a vhodné najmä a to by som chcel zdôrazniť, pustiť, nie je dobré všetko náročné, a možno najnáročnejšie prekonať, niečo začať, dať si to najťažšie, azda preto, aby ma niekto obdivoval.

Častokrát mám pocit, že naša snaha je snaha skôr vyniknúť, pretože sami vieme, že teda niekedy keď zavrieme za sebou akosi tie pomyslené dvere, a zrazu ostaneme sami so svojimi myšlienkami, so svojimi pocitmi, s tými, čo sme naozaj my, a takto sa odkryjeme pred sebou samým, to všetko zrazu z nás opadne, už nie je potrebné vyniknúť, už nemáme chuť na niečom pracovať, kedy vieme, že ďalej to nemá význam. A možno nespájame s niečím svoju budúcnosť, čo sme si možno priali na začiatku. Motivácia teda nás poháńa, ale teda vidíme, že ten výsledok nie je taký aký sme chceli. možno sme sa pomýlili v danom postupe, a teda razom sme sa ocitli kdesi na začiatku, s tým, že ďalej pokračovať azda už nemá význam. je to omyl. Vždy má význam pokračovať, a niekedy aj ten akýsi neskorší nástup môže byť veľmi dobrý, prospešný a účinný, kedy to všetko zvládneme s akýmsi mohutným finišom.

V tomto všetkom zvláda rolu možno naša ochota, alebo práve naopak, neochota, možno lenivosť, kedy sa do niečoho proste nepustím, pretože sa mi nechce, a teda logicky, ani sa nemusím dopracovať k úspechu, alebo keď sa k nemu dopracujem, tak ma to neteší, a počiatočná akási eufória niekedy vystrieda beznádej, že už ma nič nemotivuje, nič ma neženie dopredu, a čo vlastne budem robiť. Zažil som proste, ak mám byť osobný takú prázdnotu, keď som skončil v štúdiu a šiel som do práce. Zrazu mi všetko pripadalo ako niečo zbytočné. Pochopiteľne som vedel, že niečo sa začína, a niečo sa končí. Áno, to môžeme povedať, že proste v živote to tak chodí, a človek podvedome stále žije v mentalite prežitej minulosti, a nepripúšťa si a neberie akosi vážne práve tú prítomnosť a realitu tých dní, ktorá teda nastala.

Teda na začiatku cítili istú motiváciu, ale pred sebou naozaj vidia ešte pomerne dlhú a náročnú cestu, ktorú treba prekonať. Je možné, že niekedy vidima akéhosi neúspechu, alebo kedy človek proste cíti, že toto je nad jeho sily, sa zloží možno na začiatku, v strede, alebo na konci, a teda to všetko sa môže zosypať ako domček z karát. No sú samozrejme aj takí, ktorí azda to najdôležitejšie nedotiahli do konca, a ich motivácia azda bola ešte silnejšia, ako tých motivácia, ktorí teda prišli do toho víťazného konca, ktorí dorazili do istého cieľa, ktorý ich čakal azda po dlhej, a celkom isto neľahkej ceste plnej prekážok.

Záverom poviem toľko, že niekedy nie je potrebný ani výsledok, aby človek mal dobrý pocit, že som azda splnil všetko to, čo som mal, dal som do toho všetko, a viem, že som na správnej ceste, a nepoľavil som vo svojom úsilí, len proste to tak býva, že nie všetko nám musí vychádzať podľa plánov, a človek sa musí naučiť že niekedy príde aj neúspech, o ktorom sa častokrát nepíše, nehovorí, lebo svet chce vidieť úspešných ľudí. Zamyslite sa nad tým.

Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku