Mám veľmi rád tieto filozofické zamyslenia, ktoré v konečnom dôsledku by mali viesť k akejsi idey uspokojenia, že človek ktorý hľadá, raz nájde. Že človek, ktorý raz putuje, predsa len dôjde do svojho vysnívaného cieľa, kde bude spokojný, a kde pochopí, že všetky tie cesty, ktorými si prešiel, všetky tie pomyslené križovatky, na ktorých sa ocitol, a ktoré častokrát vôbec neboli označené správnym smerom dôjsť do cieľa predsa len sa raz spoja do jedného, a ten vysnívaný cieľ mu predsa len ukážu. Tak, ako človek túži po harmónii, po nejakom ideály dobra, šťastia, lásky, pravdy, to všetko zabalené v akomsi poznaní, je dobré, kedy človek najprv niečo bližšie spozná, aby mal predstavu o čom to všetkom je, aby vedel, že kritika má za cieľ jeden jediný, ako spomínam v nadpise. Formovať človeka.
Často sa stretávame s pojmom kritické myslenie, a prvý krát som tento pojem začul na hodine filozofie, a priznám sa, že tento pojem mi v podstate nič nehovoril, nakoľko som o ňom nič nepočul, nevedel som si to celkom dobre predstaviť.
Týka sa to predovšetkým tej situácie, kedy niečo prijímame pasívne, bez toho, aby sme sa možno postavili na akýsi odpor. Kedy vieme, že niečo nám prikazované nie je nám na pomoc, ale je to akási skúška, či v niečom obstojím alebo nie. Je dobré, kedy je človek napríklad vystavovaný permanentne istým tlakom okolia, ktoré prestane len vtedy, kedy oni usúdia, že už stačilo?
Mnohí nevedia, ako sa majú stavať ku konkrétnym negatívnym, kritickým ohlasom na svoju osobu. Je pravda, že mnohí nevedia dostatočne dobre, správne, kvalitne formovať svoje kritické postoje, a častokrát sa stáva, teda nie jeden krát sa stáva, že miesto toho, aby človek bol usmernený, ten, ktorý potrebuje počuť akési uznanie pre svoju ďalšiu prácu a ďalšie svoje osobné napredovanie, ktoré je potrebné pre nás všetkých, a každý chtiac nechtiac po tom túži, dostane sa mu možno neprimeranej kritiky. Dobre vieme, že v školskom prostredí nie jeden študent napríklad závidí akúsi priazeň, naklonenú priazeň od vyučujúcich k nejakému študentovi, ktorý je šikovný, ktorý nemusí byť hneď jednotkár, ale má snahu, má proste v sebe akúsi dravosť, má nejaké ciele, je cieľavedomý, je si proste vedomý toho, že na to, aby som bol v niečom úspešný, musím si stanoviť krátkodobé, alebo dlhodobé ciele, a takpovediac podriadiť všetko preto, aby som ich v danom časovom termíne splnil. Je pravda, že nie raz zo závisti sa mu kladú všetky možné prekážky, ktoré si človek ani nevie predstaviť, len preto, aby boa zdegradovaná jeho osoba, veľkosť jeho osobnosti a podobne, len preto, lebo niekto na okolí nevie stráviť možno niečí úspech. Aj to sa treba naučiť.
Dobre vieme aj z biblie, že kresťanov predsa prenasledovali preto, lebo oni samotní robili dobre, a aj pohania na nich poukazovali slovami, pozrite ako sa milujú, a predsa boli mnohým tŕňom v oku. Je potom na mieste, že vystanoví filozofická otázka, prečo im začali robiť zle, keď oni robili dobre?
Odpoveď priamu dávam predsa v nadpise, pretože mnohí zlí ľudia neprijímajú kritiku preto, aby sa poučili, a hneď zaútočia na druhých vo svojej vlastnej slabosti, prízemných bezcitných prejavoch, vo svojej neláske, nerešpektovaní inakosti druhých, to, že oni v podstate dobre pochopili, ale žiaľ z toho opačného, nepríjemného konca, že opak dobra je predsa zlo, a čím viac niekto zlého bude robiť, tým bude menej priestoru pre dobra, a dobre vieme, že predsa má to byť opačne.
Čo poviem na záver. Všetko sa treba učiť, aby sme nadobudli prax, a na všetko treba trpezlivosť, keď vieme, že bez akéhokoľvek poznania sa na nás valí kritika. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár