V súčasnosti môžeme pozorovať, nazval by som to svojím jazykom niečo ako celkom fenomenálny jav, kedy človek bez akéhokoľvek premýšľania sa snaží niekoho opravovať, korigovať, akokeby vnucovať mu svoje myšlienky bez toho, aby sa snažil možno spoznať jeho osobný vlastný vnútorný svet, bez toho, aby bol schopný načúvať, vypočuť si niečo, čo sa prejavuje v tom, že človek predbieha svoj úsudok bez akéhokoľvek objektívneho poznania a posúdenia.

Práve preto sa v živote viackrát stáva, že teda bez akéhoľkovek poznania, jeho druhov a podobne, človek zaujíma kritické stanovisko. Kritické stanovisko pritom na prvý pohľad nie je vôbec zlé, a mohli by sme povedať, je veľmi potrebné, nakoľko človek naozaj ako hovorí jedno porekadlo, je lepšie, kedy človek raz strihá, ale viackrát premeria. V živote vidíme, že sa deje presný opak, kedy človek si ani nepremeria, len chce strihať, kedy teda niečo si dobre nepremyslí, ale rovno ide na vec, mysliac si, že pochopil všetko, čo sa deje, že on sa nepotrebuje v ničom vzdelávať, od nikoho, alebo ničoho učiť.

A práve preto na takéhoto typu človeka sa môže časom zvaliť celkom slušná vlna kritiky, pretože ten subjekt spoznal daný objekt, ktorý nešiel správnou cestou. Je veľa takých, ktorí predsa nepotrebujú nijaké usmernenie, veď predsa všetko vedia. Pre niekoho naozaj je vyslovene ponižujúce akosi pýtať od niekoho radu, možno aj cudzieho, možno aj mladšieho. Pre toho, kto vyznáva akési hierarchické zloženie spoločnosti, teda od najmladšieho po najstaršieho, ak to berieme z pohľadu najstaršieho, asi ťažko si nejaký starší teda bud pýtať radu od mladšieho v nejakej životnej otázke, zaiste veľmi dôležitej pre neho. 

Bude to teda skôr opačne, kedy mladý si vypýta radu od toho staršieho, pretože potrebuje v niečom poučenie, skúsenosti, ktoré teda mu logicky, chýbajú, a chce sa niečomu priučiť, čo je chvályhodné, a veľmi dobré. A zaiste vie, že radšej sa spýtam nejakého staršieho skúsenejšieho, ktorý mi poradí, od ktorého sa niečo užitočné môžem naučiť. Mnohí toto nechcú využiť, lebo azda to je pod ich úroveň, aby museli možno priznať svoj omyl, a nedajbože, aby ho ešte pred niekým ľutovali, brali by to možno ako osobné zlyhanie, ako osobné poníženie, ako niečo proste, k čomu z ich strany v žiadnom prípade nesmie dojsť, pretože to znamená degradácia hodnoty ich osobnosti, pričom skúsenosť nás predsa učí, že v danom oakmihu sa deje presný opak.

Niekedy práveže vo vypätej situácii, a možno sa k tomu ešte vrátim, kedy ako sa hovorí, napätie sa dá krájať, pokiaľ ten človek, ktorý nechce od niečoho upustiť, a tvrdí si svoju pravdu, ktorá navyše nie je pravda, a je to omyl, pokiaľ človek si prizná v danom okamihu svoj omyl, vie, že predsa nie je ako sa hovorí pán, ktorý všetko vie, všade bol, všetko počul, o všetkom má informácie, a podobne, pokiaľ poviem pokiaľ dokáže vysloviť tie magické slová niečo ako prepáč, je to teda moja vina, naozaj som sa v danej veci fatálne mýlil, ale  som si to celé dostatočne ani neuvedomil, alebo nestihol uvedomiť, nevedel som, že teda robím niečo zlé, alebo poraď mi, ako mám niečo robiť tak, že dosiahnem v niečom úspech bez toho, aby som niečo stále musel naprávať, dávať do poriadku, práve vtedy z človeka môže spadnúť akýsi kameň, akási nazvem to osobná ťarcha, ktorá znemožňuje prístup k danému človeku. Toto som teda vymenoval niečo ako príklady, ktoré sa môžu v bežnom reálnom živote vyskytnúť, a ktoré teda sa nám môžu prihodiť.

Je ťažké priznať si vinu, to nejde len tak ľahko, povedal by som, nie že je to ťažké, je to veľmi znechucujúce, azda hraničiace s osobnou hanbou jej prežívaním, to celkom uznávam, ale je dobré, kedy človek to dokáže spraviť, a takto prelomiť jednak svoj nazvem to egoizmus, tú svoju tvrdohlavosť, kedy vie, ako spomínam v nadpise článku, že bez kritiky sa nedostaneme naozaj nikde, a na to, aby som niekoho kritizoval, musím ho najprv dostatočne preskúmať a spoznať, aby som mohol objektívne zaujať stanovisko.

Záverom poviem to, že človek dosť niekedy vzdoruje osobnej kritike, niekedy celkom zbytočne najmä vtedy, kedy ho dokážu prevýšiť logické a najmä by som zdôraznil pravdivé argumenty a tvrdenia, teda tej kritike, konštruktívnej a objektívnej, ktorá teda smeruje na jeho osobu, pretože je celkom logické, kedy človek má v danom okamihu potrebu sa v niečom brániť, aj keď teda cíti, že v tomto predsa nemá šancu, prehráva, v niečom zlyháva, je na všetko osamotený a sám. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
 fotka
patrixo  21. 10. 2019 00:49
toto som pochopil
 fotka
patrixo  21. 10. 2019 00:50
inak ak by si pouzival kratsie vety, miesto dlhych suveti, tak by boli tvoje texty lahsie citatelnejsie, zrozumitelnejsie
 fotka
vreskot000  21. 10. 2019 08:17
@patrixo jej vďaka brácha som rád, že sa ti trochu páčilo
Napíš svoj komentár