Dnes sa zamýšľam nad tým, čo povedal pán kardinál Pierbatistta Pizzaballa keď bol na slovensku, a síce, povedal v kázni jednu veľmi významnú vetu, kresťanstvo je životný štýl, viac než náboženstvo. Čo to teda môže znamenať, sa pokúsim zamyslieť v tomto blogu.
Vysoko sa obávam jednej skutočnosti, a to tej, že kresťanstvo ponížime len na to, aby sme si prečitali biblické state, zúčastňovali sa na bohoslužbách cirkvi, mám teda ale na mysli rímskokatolícku, resp, katolíckej. To, či jestvujú aj iné cirkvi, ktoré samozrejme nejestvujú, lebo jestvuje len jediná cirkev Kristova, a to je katolícka, a ešte pravoslávna, rozoberať samozrejme nebudem, pretože iné denominácie ja osobne menujem ako náboženské spoločnosti, alebo kresťanské spoločenstvá, ale cirkvi v žiadnom prípade nie sú. CIrkev má viditeľnú hlavu cirkvi, ktorou podľa tradície a Písma je jedine biskup, ako episkopus, a neviditeľnú hlavu Cirkvi, ktorou je samozrejme Kristus, ktorý poveril apoštola Petra slovami..."ty si Peter, (skala) a na tejto skale postavím svoju cirkev, a pekelné brány ju nepremôžu.
Pravdepodobne po rozchode na apoštolskej ceste svätých Petra a Pavla, vieme že boli spoločníci, a podnikli spolu apoštolské cesty, a práve na jednej z nich vznikol istý spor, ktorý viedol k rozdeleniu ciest Petra a Pavla, vznikol istý duchovný blud.
Kristus jasne označil ako píšem apoštola Petra, prvého z Dvanástich apoštolov,ako píšem, že je skalou, na ktorej postaví svoju cirkev, kdežto Pavol spomína, že hlavou cirkvi je Kristus. v podstate aj jedna úvaha aj druhá je správna, ale rozdiel je v tom, že na základe nejakého názorového pravdivého rozdelenia týchto apoštolov Petra a Pavla, vznikol protestantský blud, ktorý odmieta Petra ako nástupcu Krista na zemi, ako prvého biskupa.
Je teda kresťanstvo životný štýl, viac než náboženstvo?
Je to veľmi ťažko zrozumiteľne položená otázka.
Pre mňa je podstatné, či sa ako kresťan správam doma, na ulici, v obchode, v škole, a v mojom zamestnaní.
Mne je úplne jedno, ako to niekto nazýva.
Cirkev vedie Kristus, ktorý poveril apoštola Petra a jeho nasledovníkov viesť cirkev, a medzi zatiaľ posledným nasledovníkom je svätý otec Lev XIV.
to že kresťanstvo je životný štýl ako náboženstvo je úplne jasné.
Kto sa chová ako kresťan, ten je pevne položený a upevnený na skale. Skala ale nie je Pán Ježiš, skalou je Peter apoštol. Ježiš Kristus je kameň uholný, presne ako to opisuje žalm, že kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným, teda kameňom, ktorý celý tú stavbu drží pokope a pohromade.
V tomto prípade teda Pán Ježiš ako uholný kameň udržuje cirkev pospolu, a ako vidíme, 2000 rokov má pevné nemenné učenie.
Kresťanstvo v jeho celistvosti sa nám má stať životným štýlom. Neznamená to chodiť so zopnutými rukami a byť totálne najdokonalejší, pretože najdokonalejší je jedine Pán Ježiš. Znamená to tak pevne nasledovať ten Dokonalý Príklad, teda Pána Ježiša, ktorý ti dáva príležitosť vždy byť tým dobrým, očisťujúcim sa od hriechu.
Písmo hovorí, že list sv. Pavla Rimanom- všetci sme zhrešili, ale sme ospravedlnení vierou v Ježiša Krista. je to síce nepopierateľná pravda, avšak pozor.
Nestačí si povedať, že moje hriechy Ježiš ospravedlní zadarmo, a ja nemusím preto nič spraviť, pretože musíme konať aj pokánie. Človek má oľutovať svoje hriechy, veľkosť, mohutnosť a ich početnosť, nestačí len akože biblicky skonštatovať, že veď aj ja, aj všetci sme predsa zhrešili, musíme predsa aj niečo pre to spraviť, aby človek mentálne bol nastavený konať dobro, zavrhovať zlo.
Záverom mi ešte dovoľte tieto myšlienky.
Odmietať inštitút pokánia a vyznania hriechov je ťažkým previnením protestantských heretických bludov počnúc evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, pokračujúcu evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania, ktorí sa nazývajú kalvíni, až po poslednú náboženskú spoločnosť vzniknutú možno aj práve dnes, ktorí sa práve týmito nezmyslami veľmi ťažko previnujú voči božiemu milosrdenstvu, ktoré ho síce neodmietajú, lež ich ťažké previnenie spočíva práve v opovážlivom spoliehaní sa na božie milosrdenstvo bez toho, aby človek vyznal hriechy, oľutoval, dal si predsavzatie práve na základe toho že komu odpustíte hriechy budú odpustené, komu zadržíte, budú zadržané.
Opovážlivé spoliehanie sa na Božie milosrdenstvo je hriech proti Duchu Svätému.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár