V tomto článku by som sa teda opätovne po štvrtý krát vrátil k tejto zaujímavej rečníckej otázke. 

Akurát teraz pozerám autobazár. Správy už momentálne nesledujem, pretože cítim, že som dosť presýtený kadejakými informáciami, a proste potrebujem akosi vypnúť sebe vlastným spôsobom. Ak sa teda vrátim k pôvodnej myšlienke, prečo pozerám autobazár na internete, teda internetový predaj vozidiel, teda nie preto, lebo si chcem kúpiť auto, to už mám, a som celkovo dá sa povedať, že viac menej spokojný, ale preto, lebo je dobré predsa mať akýsi prehľad o aktuálnosti diania ohľadom predaja automobilov, ohľadom výšky cien pri predaji vozidla, celkovo akési vedomosti o technickom stave vozidla, o ktorého azda máme bližší špecifikovaný záujem a podobne.

A práve pri tomto sortimente človek sa môže azda naivne veľmi oklamať. Ani nie preto, lebo si nedá pozor, ale preto, lebo mnoho ľudí je veľmi sofistikovaných, prešpekulovaných a veľmi dobre vie, že mnohí ľudia azda prehnane dôverujú. Prehnane dôverujú v snahe čo najviac zapôsobiť na niekoho, koho možno ani nepoznajú. a takto sa zamotávajú do osídel naivity, hlúposti, nevdomosti, v ktorom môžu byť niečo ako obete nekalých praktík.

Človek chce dobre vyzerať. Je to celkom prirodzené, pretože nikto sa azda začiatkom nechce ukázať v nejakom zlom svetle, hoc by to možno ani nebola celkom pravda. Dobre chceme, celkom prirodzene, vyzerať pred našimi kamarátmi, možno v škole, počas vyučovania nie jeden žiak sa prirodzene chce blysnúť, ak mu záleží na tom študovaní čo najviac pred vyučujúcimi, a možno získať si akýsi prirodzený rešpekt možno aj voči svojim spolužiakom. 

Pokiaľ ten získaný rešpekt je pozitívny, a cítiť z toho človeka zodpovednosť, mieru cieľavedomosti, mieru akejsi spravodlivosti, hájenia záujmov toho kolektívu, celkom isto nájde u neho pre seba potrebnú podporu. Alebo pred svojimi kolegami. Ani nie tak, aby sme získali niečo naviac, ale možno preto, aby sme jednoducho dali takto najavo, že my sme tými, s ktorými sa má počítať, v ktorých sa predsa len skrýva akýsi potenciál, ktorý by bolo dobré v prvom rade od nás akosi prezentovať a predstaviť, a potom, aby to vedeli dobre využiť tí, ktorí nás vedú, a ktorým má na nás záležať. Jedna rečnícka otázka vprostred tohoto článku. Naozaj sa to deje v súčasnej spoločnosti, v ktorej sa nachádzame, a kde plníme akési dôstojné miesto, stanovisko?

A oplýva možno dobrými vlastosťami, ktoré su jemu celkom prirodzené, ktoré dávajú jemu akýsi osobitný výraz dôstojnosti, ktorá ho po určité obdobie azda bude sprevádzať. Toto je tá dobrota. Dobrota, ktorá vyžaruje z človeka, ani nevieme prečo. Niektorí ľudia nás proste niečím oslovia, ale my ani nevieme celkom presne definovať, ktoré sú tie vlastnosti, ktoré nás na danom človeku oslovili. Azda sa to prejavuje v danej vybudovanej dôvere medzi subjektami.

Záverom chcem vypovedať ešte toľko, že dobrota ako som to povedal, nikdy nemôže byť prejavom naivity, alebo nedajbože hlúposti. To sa deje len vtedy, kedy naozaj akosi podľahneme tlaku a tendenciám z okolia, kde všetko zlé, sa bude predkladať ako dobré, kedy naozaj nedajbože nastane degradácia a samotné znehodnotenie hodnotového rebríčka, ktorý pred nami je dávno vybudovaný, a ktorého je veľmi dôležité sa pridržiavať, ak naozaj chceme sa kdesi posunúť, a môžeme naozaj rásť. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár