Je dobrota prejavom naivity, alebo hlúposti? III

Začínam tretí článok s týmto názvom, pretože to vnímam vyslovene ako celospoločenský problém. Nad týmto by som sa chcel trochu vyjadriť.

Keď sa povie pojem celospoločenský problém, obyčajne je to niečo, čo má širokouhlý záber na všetky strany, a dotýka sa to bytostne každého jedného človeka. Na druhej strane pod týmto pojmom máme tendenciu zľahčovať to a zovšeobecňovať, veď predsa mńa sa to nemusí týkať, ešte mám predsa suseda vedľa seba, ktorý toto rieši, a možno ja toto budem riešiť neskoršie. 

Mnohí radi hovoria o tom, že ako by sa veci mali dať riešiť, ponúkajú efektívne a dobré nápady, veď napríklad v takom svete politiky, v ktorom sa ocitáme aj my, a nikto nie je výnimka, prostredníctvom tlače, médii, internetu a podobne máme možnosť počúvať kadečo. Aj na základe počutého človek si musí v podvedomí, akosi vyčleniť, vyselektovať, ktoré správy považuje naozaj za akési hodnoverné, ktoré považuje za dobré, za pozitívne, a ktoré za negatívne, kde sa musí neustále nad niečím zamýšľať. V jednom článku som presne písal o tomto, nazvem to viac menej fenoméne, že či sa musím neustále nad niečím zamýšľať, či stále musíme niečo riešiť, byť aktívny. 

V jednej známej kresťanskej anekdote ktosi vyslovil informáciu, akýsi výrok, že kresťan nemá prázdniny. Tento slogan mi je dôverne známy azda ešte z čias základnej školy, a niekedy som nad týmto uvažoval. Čo to ale znamená, Keby som na to išiel vyslovene filozoficky, a nie len akosi naratívne, teda obsahovo zhodnotím vetu, alebo keby som to vnímal len ako čistý nominalizmus, teda že tieto pojmy, tento výrok beriem čisto ako informáciu, teda všeobecné pojmy sú len menami, poviem si, že hotnota tohoto výroku je relatívna, pretože neplatí u všetkých za rovnakých podmienok. 

Úplne chápem pojmu, že kresťan nemá prázdniny, pretože kresťanské čnosti máme preukazovať denne, a mať rozum je potrebné v každom čase. Aj žiak ostáva žiakom školy aj po vyučovaní, a ten vnútorný poriadok školy sa chtiac nechtiac priamo či nepriamo dotýka, ovplyvňuje aj vtedy, kedy sa bytostne nenachádza v budove školy a iných školských priestoroch. Avšak dajme si otázku, ktorý žiak má cez prázdniny na pamäti taký školský poriadok, a ešte to, že ho predsa musí dodržiavať? Azda nikto, ani ja kedy som chodil do školy, a najmä tie stredoškolské časy som považoval vyslovene za esenciu môjho života, hovorím to naozaj úprimne a bez preháňania.

 Ale naozaj človek je nejaký stroj, ktorý bude sa všetkým naokolo poklonkovať, ktorý bude ako sa hovorí vždy v akcii, pohotovosti, komu sa kedy zachce a zapáči, 

 Každý z nás chtiac nechtiac rieši akúsi bytostnú otázku, či má prejaviť akúsi dobrotu, či má ostať človekom, ktorý nepozerá len na vlastný zisk, alebo má prejaviť akokeby len nejakého hospodárneho a ekonomického ducha, ktorý sa na všetko a všetkých bude pozerať cez spektrum grafov, tabuliek, matematických výpočtov, a čo je hlavné, cez finančné prostriedky, cez peniaze.

Toto musíme uznať, že toto naozaj je večný problém, ktorý rezonuje v našej spoločnosti, je to pálčivá otázka. 

Na záver ešte vyslovím krátku myšlienku. Mnohí. nanesťastie, veľmi cielene, účelne a zámerne by som chcel zdôrazniť, sa snažia využiť, vyťažiť všetko zo všetkého, a celkom zámerne využívajú kohosi pre jeho naozaj dobré a ochotné srdce a dobrú povahu niekoho, na kom sa jednak vie spoľahnúť, to je v poriadku, ale na takom, na kom mu vyslovene nezáleží, a nemá ho akokeby za nič, čo je veľmi smutné. Dobre vie, že ten dotyčný vlastne ani nemá inú možnosť. Posledná otázka na záver. Ocitol si sa v takej situácii?

Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Pubertslatinocelny

    32 ročný muž
    pubertkúpnoknedlizovaný

    Dobrota nemôže byť hlúposť, ja by som najradšej jedol samé dobroty