Je dobrota prejavom naivity, alebo hlúposti? II

Dnes je veľmi príjemný, ale horúci takmer letný deň, a po návrate z kostola som si povedal, že predsa by som ešte mal niečo pridať, krátku úvahu. Zvolím teda pokračovanie v druhom článku s týmto nadpisom, a teda skúsim pridať niekoľko myšlienok.

V dnešnom svete je vnímané viacmenej všetko tendenčne, a čo je horšie, vypočítavo, podozrievavo, s potmehúdskym úsmevom, ktoré častokrát sprevádza napríklad irónia, ironické poznámky, teda skrytý, uštipačný výsmech, s cieľom naozaj niekoho zosmiešniť. Už v literatúre som sa o tomto fenoméne učil, a vnímam to, že nás to naozaj sprevádza denne. mohli by sme smelo povedať, že toto je realita súčasnosti, kde žijeme. O čo teda ide, sa pokúsim vyjadriť v nasledujúcich riadkoch nižšie.

Sú ľudia, ktorí ako spomínam, často bezdôvodne podozrievajú druhých ľudí, aj z dobrých vecí, či to ten človek myslí vážne. Napríklad vtedy, kedy človek preberá trebárs nejaký dar, hodnotnú vec, vecnú cenu, a sám nemôže uveriť, že niečo on dostal. Že dostal niečo, po čom možno túžil, ale neveril on sám azda, že to raz bude vlastniť. A preto sen sa premení raz do reality, ktorá môže byť veľmi príjemná, a v človeku to môže prebudiť naozaj všetko to dobré, pozitívne, všetku tú múdrosť života, ktorú azda doposiaľ v sebe skrýval.

I zarazil ma koment, kde som sa dozvedel, ako teda spomínam v nadpise, či sa niekto naozaj zamýšľa nad tým, či je dobra prejavom naivity, alebo hlúposti. V prvom rade si musíme uvedomiť, že dobrota je v človeku, a je to všetko to dobré, čo v ňom je, čo ho obsahuje, čo ho môže obsahovať, a čo ho obsiahne.  Fascinuje ma, ako si niekto môže myslieť, že je prejavom naivity a hlúposti.

To dokáže povedať človek, ktorý nikdy nepochopí posolostvo dobroty, a pravdepodobne nie je schopný ho komusi odovzdať. To je dôsledok toho, kedy človek len prijíma, ale nič nedáva. Viacerí si to ale mylne vysvetľujú to tak, že my musíme niečo dať. Len teda vtedy sme dobrí, pokiaľ sa niečoho vieme zriecť.

Aj biblia nám spomína udalosti, že len človek, ktorý dokáže sa všetkého vzdať, dosiahne nebeské kráľovstvo. Dosiahnuť nebeské kráľovstvo ale znamená získať úplne všetko. Získať to, čo nemôžem pravdepodobne vlastniť tu na zemi, a rozumom to teda nedokážem pochopiť. Na iných stránkach Písmo Sväté spomína, že ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Boh pripravil pre tých, ktorí ho milujú. To, že to povedal Pán Ježiš naozaj niečo znamená.

A pokiaľ človek nie je vychovnávaný v duchu, že sa treba o niečo podeliť, že treba niečo zanechať, aby som našiel ešte niečo, čo ma ešte viac obohatí, taký si naozaj bude myslieť, že dobrota je prejavom akejsi slabosti, akéhosi prízemného citového prejavu, a ešte neviem aké prezývky a všakovaké pomenovania by sme mohli vymenovať.

Nechcem povedať, že naozaj žijeme v dobe, kedy sa všetko relativizuje, kedy je naozaj čosi zlé pokladané za čnosť, toto všetko pripomínajú nie jedny kresťanské periodiká, ale v podstate majú pravdu. Majú pravdu, pretože dobrý človek je dosť zneužívaný, využívaný pre potreby a ciele iných ľudí.

Ako som to spomínal, spomeniem znovu, že v práci ochotne azda vykonáme aj prácu za druhých, ale viac nedostaneme. Vynaložíme viac sily a úsilia, ale naša mzda zostáva v oboch prípadoch rovnaká. Je to teda spravodlivosť, alebo niekto nás takýmto spôsobom dobre využíva, a využíva našu šikovnosť, dobrotu len pre svoje osobné prospechárske ciele?

Záverom spomeniem ešte čosi. Každý človek dokáže vystihnúť, kedy a kde sa začína a končí tá pomyslená hranica medzi potrebou pomoci, a medzi stavom, kedy človek neprimerane veľa vykladá energie preto, aby sa niekto mal dobre, aby toho druhého využil a zodral z kože, lebo jemu to takto vyhovuje. A človek je naučený pracovať, a radšej sa neozývať, veď čo keď. Ach.

Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Marcello1111

    31 ročný muž

    čo na to brat môj povedať, iba toľko, "vydržať"...
    všetky dobré skutky sa nám ukladajú v nebi a bárs sme sa nechtiac stali v dobrej viere mnohokrát aj obeťami, Boh to za nás určite vyrieši...
  2. 2
    Vreskot000

    32 ročný muž

    Vdaka ti ;)
  3. 3
    Kokot1

    40 ročný ujo
    Fiľakovo

    Necital som to, je to velmi dlhy blog, nad moju uroven chapania a vytrvalosti / odolnosti voci nenasytnym blogerom jak si ty. Pravdu povediac, ked je kocka vo vode a hustota kocky dovoluje, aby plavala na hladine vody, tak sa nepotopi.

    Ale chcem povedat, teraz uz k veci, ze to nie je s tebou az take
    hrozne, ze pre teba este existuje zachrana. Mozno keby si
    mal kus zeleza miesto pera a to zelezo by bolo horuce, tak by
    si sa odnaucil tolko pisat, ale sance su male, primale. Nebolo
    by od veci sa spytat nejakeho odbornika.
  4. 4
    Vreskot000

    32 ročný muž

    @kokot1 vies no aj tvoj nick je celkom vhodny tvojho vyjadrovania sa ale rad som sa zoznamil. Ano rad pisem. Je zaujimave ze si mi povedal aky som nenasytny. No pozri. Este som ti nepovedal v akej brandzi sa pohybujem by ti spadla sanka. Ale toto je uroven nas slovakov. Typicka vlastnost kedy sedis doma na zadku a mas hovno lebo sa nesnazis. Ako nebudem ti pisat v akej brandzi sa pohybujem, lebo tie peniazky by si azda nepredychal co mam. Kazdopadne ti poviem jedno. Moja dobrota ku tebe nie je prejavom naivity alebo hluposti, lebo hlupy si to za tvoj koment. Sed doma na zadku a dokazes velke houby na druhu. :D asi tak. A vies ze je to pravda? Bracho ja tocim krasne peniazky a velmi sa mi dari. A naozaj vdacim Bohu, ze sa viem hybat relativne dlhu dobu po kratkodobom neuspechu. Totiz viaceri si precitaju tri vety z mojho clanku a potom mi nieco napisu v podobnom duchu. Ale pohoda, je to tvoj nazor ktory ti neberiem :D :D pravdepodobne nie si stastny ale poviem ti tolko, ze mi je to jedno.