Je pravda, že nedokážeme dobre odhadnúť, čo sa stane napríklad v krátkodobej budúcnosti. Napríklad teraz prší, a je to ojedinelé, nakoľko vládlo celkom príjemné počasie, samozrejme až na tie nepríjemné horúčavy. Teda počasie je dobré, ideálne, určite lepšie ako v zime, kedy chlad pripravuje mnohé prekážky v rôznych podobách. Avšak je dobré, kedy sa človek aj v jeseni vie dobre prispôsobiť, a počíta s možných ochladením, hoci vonku to azda zďaleka tak nevyzerá. na mnohých miestach môže sa dramaticky meniť počasie z chvíli na chvíľu, a nevieme identifikovať, kedy bude dobré priaznivé počasie, kedy zlé, kedy niečo podniknúť, a kedy máme od niečoho upustiť.
Ako som spomínal, niekedy príležitosť prichádza v podobe presného opaku. To, čo človek očakáva, sa obyčajne môže hlboko sklamať. Môže ho to celkom frustrovať, môže odísť možno zahanbený, nestotožnený sa s novou situáciou, môže si klásť nekonečne veľa otázok, a stále na tú istú tému prečo.
Azda neexistuje človek, ktorý toto nerieši. Riešime to všetci, a pre každého z nás to má akúsi individuálnu príchuť. Mnohí vieme, teda nie mnohí, ale všetci dobre vieme, ako chutí prehra, v jej najrozmanitejších podobách. Mnohí vieme, čo je to obdobie, kedy si musíme preskávať čímsi, s čím človek azda určite akosi plánuje, to nepopriem, pretože človek počíta s možným nezdarom, ale vie, že človeka dokáže niečo prekvapiť na prvý krát, a stále to bude v inakšej podobe.
Minule som nad tým rozmýšľal. Mnohí prežívame radosti, a starosti v rozličných stupňoch intenzity. To, čím sa možno aj teraz zaoberáme je niečo, nad čím nejaký človek len mávne rukou, pretože má iné starosti. To, čo považujeme avšak za jednoduchú záležitosť, a takmer okamžite akosi citovo vybavenú a vyriešenú, niekto možno nemá dostatok síl, a potrebuje poradiť. O čo teda ide, a prečo sú také rozdiely.
Jedná sa o to,že mnohé veci si príliš buď sťažujeme, alebo naopak azda prehnane zjednodušujeme. Toto je niečo, čo človeka brzdí v akomsi rozlete, a nevie dobre reálne uvažovať, čo sa stane v budúcnosti. Možnosť odhadnúť vývoj v budúcnosti je práveže nesmierne dôležitý, a azda všetky ekonomické ukazovatele práveže spolupracujú s vedomím, že musia počítať s istým rizikom v budúcnosti, a cielene sa na toto všetko pripraviť. Človek väčšinou sa nechá oklamať možno príliš dobrými výsledkami, a falošne sa upokojí, že predsa všetko je na správnej ceste. Ono to zdanlivo áno, môže sa tak javiť. Ale je tomu naozaj tak, a prečo človek má takéto plytké predstavy?
Spôsobuje to extrém v myslení. Spôsobuje to to, že možno akýsi citový nesúlad, a povedal by som priam neschopnosť vcítiť sa do pocitov toho druhého človeka spôsobuje oddialenie sa od akýchkoľvek citových prejavom, dosť potrebných. Neviem čím to je, ale naša neschopnosť byť empatický naozaj spôsobuje to, že človek nedokáže myslieť analyticky a vhodne si zadeliť svoje potreby, čo asi chce robiť. Súvisí to azda s dlhodobými cieľami, ktorých zmysel je častokrát nepochopený, pretože neustály pohyba dynamizmus života nám nedovoľuje myslieť trochu ďalej, než by sme mali. Má teda zmysel akési plánovanie, kedy niektorý možno zanedbateľný element spôsobuje pravý opak?
Záverom ešte niečo. Súvisí to aj so vťahmi. Nie je jedno, či niečo myslím tak, že plánujem čosi v horizonte do ďalekej budúcnosti. Človek má tendenciu niečo chváliť, a niečo haniť, ale problém je, že nemá vyvážené hodnoty, neteší sa možno z maličkostí, nie je skromný, a možno čo je najdôležitejšie, chýba mu dobré srdce, ochota a všetko, čo s tým môže súvisieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár