Keď som chodil na strednú, mal som na tej škole to rád, že napríklad na občianskej náuke, alebo spoločensko vednom seminári, čo sme mali taký predmet, v podstate to bolo jedno a to isté, len v nižšom ročníku sa to volalo ináč, ako vo vyššom, sme preberali prvky, ktoré neskôr môžeme spozorovať v spoločnosti. Niekto si myslí, že sú to fádne a nezaujímavé postrehy, ja však som to mal veľmi rád, a doslova som tým žil.
O čo teda ide. S viacerými ľuďmi sa dá jednať, ale to len do toho času, kedy zdieľate s niekým podobné, obdobné názory, ako majú oni. Je zaujímavé, že v opačnom prípade to beztak nefunguje, pretože len inteligentný človek sa dokáže tomu druhému prispôsobiť, a pritom vie, že nič z toho nebude v nijakom prípade profitovať, poprípade to, že nebude mať z toho pádny osoh.
Tam sa častokrát naozaj odhalí ich charakter, a niekedy je to lepšie, že čím skôr tým lepšie. Ak mám napríklad byť konkrétny, a uvádzať príklady z bežného reálneho súčasného života. Sme schopní si pridať napríklad na taký facebook, alebo na iných sieťach kohokoľvek, kto sa nám možno fyzicky pozdáva, alebo s kým napríklad komunikujeme, a pritom nemáme naozaj šajnu kto to vlastne je. S kým možno je dobré si písať, to nemôžem poprieť, pretože túto možnosť využívam, síce vo veľmi obmedzenej forme aj ja, a teda každý, ktorý je aj tu, pravdepodobne sa tomu nevyhol nik, pretože práve preto som tu, a inde, aby predsa som komunikoval, aby som tvoril si nové vzťahy, aby som predovšetkým skúmal akosi samého seba, aby som sa hľadal a nachádzal stále znova a znova, aby som prebádal všetko to, čo je okolo mňa.
A práve preto sa stretávame s rozličnými názormi, ktoré v podstate sú fajn, pretože nás jednak ovplyvňujú, a jednak ponúkajú nám pestrú paletu výberu.
A práve musíme potom skonštatovať, a celkom pravdivo, že práve vďaka našim spomenutým rozdielnym názorom, ktoré sú celkom isto potrebné, ako to spomínam v tomto nadpise dospejeme k názoru, že nastavujeme pravdivé zrkadlo predovšetkým sebe samému, kde postupom času môžeme celkom isto zodpovedne povedať, toto som ja, takýto som napríklad bol v minulosti, toto chcem, alebo toto nechcem viacej dodržiavať, čo som dodržiaval v dobe nedávnej, toto ďalej nechcem praktizovať, a to z toho jediného dôvodu, že človek nie je šťastný v tom stave.
Azda preto nastáva častokrát rozpad kamarátstiev a akýchkoľvek pevných väzieb a podobne, avšak to všetko je a bolo len naoko. Akonáhle naozaj príde k zmene myslenia, akonáhle človek sa možno prestane z nejakého dôvodu ozývať, to všetko môže zapríčiniť akúsi stratu priateľstva, stratu nadobudnutých vzťahov a všetko čo s tým môže priamo či nepriamo súvisieť. Má sa teda akosi človek obávať o svoju identitu, ktorú vprostred niektorých nepriaznivých okolností chtiac či nechtiac môže stratiť?
Mnohí nevedia čo majú robiť, keď prestanú zdieľať s niekým svoje názory. Obávajú sa celkom dôvodne a pádne o svoje postavenie v spoločnosti v danej práci kde fungujú, a v podstate aj keď človek niekedy stráca reč, a stáva sa akýmsi nemým, všetko to má svoje logické opodstatnenie, kto predsa má v pláne vzoprieť sa napríklad svojmu nadriadenému, od ktorého závisí náš osud v danej práci, na danom pracovisku, alebo pracovnej pozícii a podobne.
Záverom čoby som teda spomenul. A práve rozdielne názory spôsobia niekedy to, že človek zanechá niečo, čo síce je potrebné pre jeho život, ale paralelne sa bude zaoberať predsa len niečím novým, kde naberie potrebnú inšpiráciu, aby nezostal sa krútiť na jednom mieste.
Mnohí nenaberú nikdy tú odvahu, a preto budú akosi mentálne stále zaostávať vyslovene za priemerom, nikdy nenadobudnú kritické myslenie, ktoré je veľmi potrebné. Mnohí si myslia, že ten človek, ktorý mi možno v niečom pomáha, zmenou akéhosi myslenia, ktoré mám ja, sa možno urazí, alebo zanevrie na seba, čo by v našom prípade za istých okolností pravdepodobne znamenalo osobnú katastrofu, ale predsa tomu v istých prípadoch nie je tak.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár