Rád by som pridal ako blog, ako článok jednu moju odpoveď, ktorú som adresoval do diskusného fóra, jednému blogerovi, a myslím si, žeby sa hodila ako článok do blogu. O čom teda by som chcel písať.

Niekedy sa nám stane, že keď sme v najlepšom, napríklad sa nám darí v práci, možno sme v novej práci, ktorá sa nám páči, niečo ide celkom dobre, dobre sme sa zapracovali, a dá sa povedať, že konečne sme našli to, čo sme hľadali. Predovšetkým by som to opísal niečo ako to, čo mi dáva zmysel toho všetkého, čo konám, kde sa môžem zamyslieť, kam smerujem, a či som na správnej ceste. A teda s týmto môže súvisieť aj to, že nie jeden krát, ale mnoho krát, obyčajne sa vyskytne, ako sa hovorí nejaká brzda, ktorá z nepochopiteľných príčin nám bráni v akomsi rozlete, než by sme si to akokoľvek priali. Najradšej by sme to vymazali, ale nie je to také jednoduché. Väčšinou sú to spomienky možno na minulosť, alebo niečo menej pekné, niečo zlé, s čím sa reálne ešte nevieme celkom samostatne vysporiadať, a my tušíme, že to ešte bude mať dlhšie trvanie, a možno to bolí.

Minule som si našiel veľmi peknú pieseň, a chcel by som teraz citovať niektoré slová z nej. Znie takto. Ak nosíš zrno viery, obsyp ním ľudské polia. Bez neho svet má diery, a ľudské činy bolia. To súvisí to, čo som písal v hornom odstavci.

Ako by som ti poradil? To nevadí, nikto v tomto nie je akási výnimka. Na tom predsa nie je nič. Aspoň vidíš, že život nie je jednoduchý. Lenže písal si dosť všeobecne. Vieš, mnoho ľudí rieši bytostne existenčné problémy, a nerieši minulosť, lebo ňou nezmôžeš nič. Absolútne, maximálne môžeš sa poučiť, ale život ide dalej. Pokiaľ nemáme v moci niečo zmeniť, musíš sa optimisticky pozrieť dopredu. Inak to nejde. 

Nové ráno je začiatok nového. Napríklad ti poviem tak, že u mňa každý jeden deň je iný, ale zároveň rovnaký, ale vždy niečo riešim by som povedal s inou kvalitou. Každý jeden deň, aspoň ja osobne sa snažím brať niečo ako výzvu. Viem, že za čo pracujem, čo dostanem, a viem aj to, že predovšetkým musím preto niečo obetovať, pretože chcem niečo dosiahnuť. To znamená, že najprv sa teda pestujem a trénujem v akomsi sebazapieraní, aby neskôr som videl, ako ďaleko som sa dostal, a budem uvažovať, ako ďalej sa ešte mám dostať. 

Vieš, problém nás je to, že bud niečo príliš zľahčujeme, neriešime to, čo by sme predsa len mali, nemyslíme celkovo aký to môže mať v neskoršom čase dopad, potom sme zase v akomsi, nazval by som to niečo na spôsob euforického opojení, že ako sa nám predsa len darí, a neviem čo, alebo presne naopak, sme príliš na dne, a možno to tak ani tragicky nevyzerá. 

Možno si myslíme o sebe, akí sme niktoši, v danm momente ktorý sme zažili, ale pritom sme v niečom predsa len odviedli kusisko roboty. Mám taký ale celkom dobrý dojem v niektorých záležitostiach, že čím viac možno sa umenšujeme, tým viac nielen osobnostne rastieme, a je to po každej stránke.

Vieš. Raz som čítal jednu peknú múdrosť, bolo to už hodne dávno, ale stojí to za opomenutie, možno aj viac ako desať rokov dozadu, že teda nechaj odísť minulosť, aby rozkvitla tvoja budúcnosť. Myslím si tak trochu, že azda tvojím problémom je nedostatok, akási absencia lásky a porozumenia v tvojom okolí, len dedukujem, neusudzujem, to mi neprináleží, neviem presne. 

Teda nie si naplnený, ešte pociťuješ istý deficit, a teda potrebuješ stále kohosi pri sebe, kto ti dodá odvahu. Dobrá správa! Možno to bude znieť trochu smiešne, ale predsa. Väčšina z nás sme takýto! 

Nerob si nič z toho. Ja som to vyriešil modlitbou, ktorá ma potiahne smerom k Bohu, ktorý pozná moje problémy, tak ako ich možno nepoznám ani ja. Ale rozdiel je v tom tajomstve, že On pozná riešenie problémov ktoré mi možno časom, možno aj rokmi ich pomaly bude odkrývať, a ja budem chápať tajomstvo ich riešenia, alebo to, že ich najskor nebudem vedieť vyriešiť, a možno ten daný čas budem považovať za stratený, za stratu času, ale nič nie je strata času, pretože všetko má svoj význam. 

Aj akési ticho možno vákum má nejaký zmysel. Spomenul by som takýto príklad. Na prírodopise ešte na základnej som sa učil, že vesmír obsahuje planéty, rôzne vesmírne telesá, hmlovinu, rôzne druhy čiernych dier, rôzne galaxie, ktoré sa snáď dajú počítať na milióny. Ja si to neviem a nedokážem ani predstaviť, ale pravdepodobne je nás väčšina, azda všetci, čo si to nevieme predstaviť, pretože myslím si, že niečo také veľko obsiažne sa azda ani len nedá predstaviť. A taktiež viem z týchto poznatkov, že to nie je všetko, pretože ako mi hovorí správne poučka a kniha prírodopisu o tomto, a to som pozorne sa učil, teda zvyšok priestoru tvorí akási tzv. medziplanetárna hmota, ktorú už ťažšie viem definovať. Neviem presne čo to je, ale viem, že sa to takto volá. Proste je to tak. Toto si premietni do reálneho života, aj u nás existuje teda by som povedal akási medzi... neviem doplniť, nejaká medzi súčasť, čo slúži na vyplnenie času, kedy sa rozhoduješ zanechať minulosť, aby si vedel žiť predovšetkým v súčasnosti, a nie minulosti, pretože toto robia mnohí ľudia chybu, a ja som to na niektorých svojich blogoch opisoval.

Toľko som chcel k tomuto článku povedať.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár