Neviem presne koľko plánujem článkov s touto tematikou pridať, ale predsa len som sa odhodlal keďže už píšem, pridať deviaty článok, ktorý teda pojednáva o frustrácii z nenaplnených túžob.

V súčasnej dobe, napríklad v manažérskom postavení človek nedáva dôraz na to, aké má nenaplnené túžby, čo všetko chcel, čo všetko chcel dosiahnuť a nedosiahol možno svojou nešikovnosťou, možno tou nechuťou niečo zmeniť, keďže si povedal, že sa neoplatí nič zmeniť tam, kde to nemá význam, a možno význam by malo oveľa viac dať tej situácii, kedy by najradšej možno stade odišiel, pretože tvoriť niečo nové tam, kde sú odmietané jeho akékoľvek dobré nápady, mu jednoducho už nie je po vôli. Navyše celkom isto sa môže stať napríklad situácia, kedy človek stráca napríklad akúsi seba identifikáciu. 

Kedy napríklad automaticky len niečo tvorí, ale nevie presne, prečo to robí, nevidí zmysel. Typický príklad toho všetkého je nepochopenie ekonomickej situácie, kedy vo výrobnom procese sa zameriavame vyslovene len na dosahovanie akéhosi výkonu, čísel, plnenie stanovených plánov a noriem. 

V práci som niekoľkokrát prekročil limit, ktorý som mal splnený, ale napriek akejsi odmene, nemôžem povedať, žeby som bol v niečom naplnený. Áno, v istom momente to bolo tak, že mal som pre niečo akýsi zápal. na začiatku to vyzeralo ale napríklad tak, že sa mi do toho nechcelo, a viacmenej som to splniť chcel len preto, lebo sa to odo mńa vyžadovalo, ale ja osobne som tomu nekládol nejaký dôraz, nezaujímalo ma nejaké plnenie, keby som aj nesplnil, čo by sa stalo. Postupne ale som si uvedomil, že proste tá práca akosi ma naozaj baví, a je naozaj veľmi potrebné, aby som si jasne stanovil moje osobné priority a moje méty, ktoré je potrebné dosiahnuť. Nejde tu len o nejaké mechanické plnenie noriem, chtiac nechtiac na ne sa v ďalšom mesiaci tak či tak zabudne, a život ide ďalej, ale o to, kam siahajú moje možnosti, kam sa viem ešte viac posunúť práve preto, aby som nezaspal na vavrínoch, aby ma niečo nové, na čo nebudem možno zvyknutý nepríjemne neprekvapilo, proste tomu všetkému som chcel celkom isto účinne predísť. Nie vždy sa mi to podarilo.

A práve kedy človek rozmýšľa vyslovene ako splniť istý nadlimit, vtedy sa môže celkom isto duševne vyčerpať. Človek častokrát pri zodpovednom plnení si svojich povinností ani človek nevie, ako naozaj zabudne pri tom všetkom sám na seba, kedy nevníma svoje potreby, vníma len akési plnenie noriem, vníma grafy, čísla, vníma plnenie povinností, ale často zabudne sám na seba.

Potom človek naozaj sa môže stať otrokom, neslobodným, ktorý je už vyslovene tak nalomený, že nakoniec sa zlomí pri tom najmenšom neúspechu, ktorý ale v konečnom dôsledku pri nejakom objektívnom hodnotení, neúspech ani nie je, a to všetko len preto, lebo človek máva častokrát veľké požiadavky sám na seba. Opačný extrém je práve vtedy, kedy človek zanedbáva svoje povinnosti, neberie ich vážne, nechce ich plniť, a hľadá akési výhovorky. Dá sa na takého človeka zodpovedne spoľahnúť, a niečím dôležítým ho poveriť? Asi sotva.

To všetko môže spôsobiť práve frustrácia z nenaplnených túžob, kedy sa stane, že minulosť dobehne predsa len prítomnosť. Dobre vieme, že síce minulosť ako taká je minulosť, a viackrát nie je dobré si to pripomínať. Je potrebné vedieť, že to, čo sa stalo sa neodstane, a je jedno, či je to kladné, alebo záporné hodnotenie. To všetko spôsobí práve okamih, ten moment, kedy človek je jednak už presýtený tým všetkým dobrým, a myslí si, že všetko je automatické, o nič sa už netreba viac snažiť, a všetko príde samo.

Záverom chcem povedať toľko, že práve frustrácia z nenaplnených túžob je výsledkom častokrát toho, kedy už nám chýba predsa len tá zdravá miera. 

 Blog
Komentuj
 fotka
ufounek  27. 1. 2020 22:52
No tak podle toho co přidáváš tak hodně...těch článků sem přidáš. Záplavu... nebo to nazvěmě spíš spam? A přesně jak píšeš, zdravá míra... to je to co tu chybí. Tvá zdravá míra... Máš flustraci? Křesťane, neměl bys místo té záplavy svých vlasních slov... spíš naslouchat?
 fotka
vreskot000  1. 2. 2020 12:21
@ufounek nazdar bratu. vieš. písanie ma baví. záplava článkov. pozri. niekto má problém napísať ucelené myšlienky, kde vyjadruje názor na pálčivé spoločenské problémy podopreté autoritou vlastných skúseností. a preto mnohí plytkí ľudia toho nie sú schopní. vzhľadom na moju dosť náročnú prácu pridávam články len sobotu a nedelu. inokedy tu nie som. (cely tyžden nemam net.) navzdory tomu od netu som si odvykol, ale písanie je moja záľuba. moje blogy sú o tom, že ako ľudia sme rôzni. ale predsa jedno nás spája. a to si mnohí uvedomia len vtedy, kedy buď padnú, alebo následne povstanú zo svojej činnosti alebo nečinnosti. Ja som v tomto ako aj v mnohých mojich blogoch pridal teda niečo čo je spoločné pre možno viacerých z nás. Problémy v medziľudských vzťahoch, problémy v prijatí seba samého, opisovaní svojich túžob, to všetko sú akési elementy, ktoré neminú pravdepodobne nikoho z nás. A je jedno či sa na to pozeráš z hľadiska písania blogov, čo robím, je jedno či takto vnímaš napríklad ja neviem... spolužiakov v škole, teda v čase, kedy si chodil do školy, alebo kolegov v akuálnej práci. čo sa týka kresťanského ponímania ktoré si načrtol. ja neopisujem len svoje pocity, ja píšem to, čo vidím. blog je na tom, aby si vyjadril svoje pocity, to máš napísané aj v stanovách. keď sa môžeme rozprávať o tom, čo je záplava vlastných slov, myšlienok, v rozmere modlitby, alebo rozjímania, tak nejaké siahodlhé komentáre nemajú prístup, nemajú šancu. Uvažovanie napríklad nad biblickými staťami je niečo, čo je človeku ako veriacemu vlastné, a tam to nik nepotrebuje opísať. sam nad tým rozjímam pri svojej práci, kde dostávam mnoho inšpiratívnych prvkov. ako teda píšem v mojom článku, a vyjavil som to v niekoľko, píšem tak, čo je spoločné pre viacerých. Mnohých zaujímajú nejaké skúmanie seba samého, ktoré ale nevedia podložiť vlastnou skúsenosťou, pretože sú plytkí, a máločo zažili niečo podnetné, a nielen to detinské, detské, alebo tínedžerské, nejaké vpády, nejakú zábavu a podobne. Ztoho všetkého som vyrástol. A pýtaš sa ma, či nemám skôr počúvať. skade usudzuješ bratu, že tak nečiním. vieš konkrétne čím sa zaoberám. nevieš. nevieš o mne nič, ale nič ti samozrejme touto cestou ani nevyčítam. To je presne žiaľ, chyba, ktorou oplývame, ale nevieme to zmeniť, pretože jedine Ježiš videl do vnútra človeka naozaj. to je presne ako keď v kánone sv. omši sa spomína prosba, nech Boh prijme do kráľovstva aj ostatných našich bratov a sestry i tých, ktorých vieru iba ty si poznal. A práve tí ľudia zažili možno najmenej pochopenia ale maximum odsúdenia práve na základe poznania akéhosi vonakjšieho obalu, a nie skutočného jadra, to, čo obsahuje. Čo keby sme zbúrali predsudky konečne, a prijali jeden druhého takých aký sme. Mnohí sú neúspešní, lebo si nechcú dať poradiť, a stále žijú vo svojom sterotype. Mnohí sú úspešní, lebo od začiatku nasadli do toho pomysleného rozbehnutého vlaku, a mnohí až po mnohých rokoch pochopili, kde je ich méta, a práve teraz ju dosahujú, dosahujú ten pomyslený ideál krásy tela a ducha, čo spomína kalokagatia v antických dejinách. A práve to, keď si to uvedomíš, prijmeš seba samého. to však neznamená, že všetko zrazu len tak pominulo. Len to vieš prijať, si trochu viac stotožnený s tým dejiskom okolo teba, ktorému častokrát rozumieš len ty sám. Asi toľko som ti hcel napísať.
 fotka
ufounek  25. 2. 2020 22:07
No dobře, tak se omlouvám. A děkuji, zkušenější bratře, že mi nic nevyčítáš. Nemám tak rozsáhlou zkušenost jako ty, nedokázal bych psát tolik článků podožených osobní zkušeností, to máš naprostou pravdu, nerozumím zdaleka tolika věcem jako ty. A navíc, ty tyhle články přidáváš jen o víkendech, to je taky úctyhodné, a víš, já jen vidím vonkajší obal, třeba že tu je z 10ti nových článků 8 tvých, a máš pravdu nezám tě, třeba jsem netušil, kolik k té záplavě článků dokážeš nasouchat, a že tomu všemu rozumíš, a že tu mají ostatní lidé prostor třeba těch zbývajících 20%.. nakonec, jsme plytcí a nejsme schopní tolik psát... tak proč bychom měli zabírat místo, které můžeš vyplnit ty tím hodnotějším a ještě navíc z tvojí osobní zkušenosti. Fakt respekt.
Tak ti přeju hodně článků, víc a jště víc, třeba 10 z 10ti... a pak už budeš oceněn i tam nahoře, počet slov a lajků se přeci počítá, to si mylsím i já, který tomu nerozumí...
Napíš svoj komentár