Ak pokračujem v diskusii, ktorú teda vediem, teda od včera večera na jednom portáli, teda či mi niečo hovorí pojem duchovná opustenosť? Tak hej, ale človek si má zachovať zdravý rozum, práve preto, aby mal vyvážené zdravé duchovné hodnoty. Bez ohľadu na vierovyznanie. podobne tak aj ateisti, ľudia bez viery dennodenne takisto s niečím bojujú, to nie je len tak.
To určite je pravda, a verím tomu, že tomu majú ešte horšie, nakoľko my kresťania sa vieme vo viere oprieť o kresťanské zásady, o vieru v Boha, o istý pomenujem to tak, že pomyslený, duchovný hodnotový rebríček, ale taký, ktorého sa jednoducho pridržiavam, kde proste v opačnej skupine spomenutej tento hodnotový rebríček proste chýba, absentuje.
Otázka jedna, že kde je chyba... dalej by som napísal, týmto myšlienkam, tomuto sa nevyhne nik bez ohľadu na kresťanské presvedčenie. ale zas ani týmto sa človek nemá až tak do hlbky nejako zaoberať. preto si myslím, že niektoré tendenčne ladené články aj na katolíckych, alebo inokresťanských periodikách sú naozaj tendenčné, bez ohľadu na akési zdravé kritické myslenie.
To musíš pripustiť. Do detailov ohľadom prípadnej "zdravej cenzúry" nechcem zachádzať. Tu sa dostávame do bodu, o ktorom sa v našom katolíckom spoločenstve nehovorí. Alebo sa hovorí potichu, len tak, nech sa to nepočuje tam, kde by to malo byť počuté. teraz nehovorím, že nedajbože budem negovať slová z písma svätého, z nejakých statí. alebo sa bližšie zaoberať, a vykladať si to po "svojom". Pravda je len jedna. Najlepšie kto to pochopil bol sv. František z Asisi. Písmo mi jasne hovorí, že nič sa nepripúšťa k súkromnému výkladu. A toho sa treba držať. myslím si, že keď sa vrátim k podstate témy, ktoré si načrtol.... áno, Pán Boh je vždy so mnou. Samozrejme tá duchovná blízkosť je inšie ako nejaká telesná, duševná opustenosť, pretože človek sa môže cítiť naplnený božou prítomnosťou aj keď je roky osamote, v samote, ( vynímajúc kláštorný rehoľný život)
Teda ako píšem, táto opustenosť má rôzne špecifiká, ale rozhodne sa nejedná o akúsi samotu, alebo typ samoty, kedy niekto povie, že človek má rád a vyhľadáva samotu. To je samota, kde človek sa necíti dobre, a kedy proste cíti, že niečo nie je v poriadku, a chce tento stav napraviť. Často sa ale na druhej strane stáva, že keď niečo chce napraviť, jednak sa mu nedarí, a keď sa mu v niečom aj podarí, necíti sa byť napríklad šťastný.
Presne to je s prípadom, kedy naplníme pohár, a niekto povie nadšene, niekto je optimista a povie, že pohár je predsa poloplný, teda všimne si kladnú črtu, a to naplnenie pohára tekutinou, napríklad čajom, ktorého sa môžem ako vysmädnutý napíť, občerstviť, a niekto môže napríklad skonštatovať, že predsa je poloprázdny, pretože sa z neho vylial ten čaj a teda nejakým spôsobom sa takto premrhala šanca na osviežujúci nápoj. Pohľad ako vidíme máme nie rovnaký, je rôzny, avšak situácia je jedna a tá istá. Ako vidíme aj na tomto príklade, je len na nás, aký postup a aké chápanie skutočností si zvolíme.
Záverom spomeniem ešte toľkoto k tomuto článku. Čo teda môžeme považovať za akési rohodujúce. Či teda budeme nad niečím nešťastne lamentovať, alebo sa budeme ako tak tešíť, že niečo predsa len máme, a niečo málo možno sa predsa len zachovalo, aj keď v oklieštenej podobe, ale predsa. Všetko je to o tomto prístupe, ktorý samozrejme každý z nás chápe po svojom, a práve preto sme v tomto rozdielni, práve preto máme iné chápanie skutočnosti, preto azda vznikajú rozličné spory, hádky, neurovnané rébusy, kde každý hľadá originálne riešenie, to problém nie je, ale robíme to odlišnou a nie spoločnou cestou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár