Chcel by som v mojom treťom článku pridať môj komentár, ktorý som napísal teda do ankety. V mojich dvoch predchádzajúcich článkoch som sa snažil úvodom, priznám sa trochu dlhším naviesť približne smerovanie mojich článkov, a teda by som teraz to celé chcel napísať približne v týchto riadkoch.

Ako teda by som mohol začať. Odpoveď na túto problematiku je relatívne veľmi zložitá, a dôvod je pritom jednoduchý. Nevidíš dovnútra človeka, čo sa v jeho hlave odohráva. Čiže domýšľať si niektoré veci je dosť nebezpečné. 

Tak ako všetko na začiatku môže sa javiť ako jednoduché, jednoduché to azda ani nie je. Mnoho reklám hovorí.... je to také jednoduché, stačí pár kliknutí, stačí len zavolať, a my všetko vybavíme, všetko vyriešime za vás.

Minule, bolo to azda minulý piatok niekedy doobeda, dostal som telefonát, proste títo kadejakí poradcovia sa snažia niečo nahovoriť človeku, čo by som mal robiť azda čo najefektívnejšie, najlepšie, čo sa dá spraviť jednoducho a ešte jednoduchšie, ako by mi mohli poradiť, a pritom ich konverzácia vyzerá ako generovanie náhodných viet, ktoré už celkom prirodzene majú nacvičené, alebo to čítajú z nejakého papiera. Istú dobu, dosť dávno to bolo, ale živo si pamätám ako keby to bolo včera, pomáhal som jednému známemu. Nemám rád tieto telefonáty, al nechcem im len tak zložiť, hoci na to dôvod môžem mať.

Ak sa teda vrátim k myšlienke predchádzajúceho odstavca, teda. Myslel som si, že v danom prostredí zarobím veľa, aspoň tak mi to bolo vysvetlené, chápem, že potrebujú kohosi namotivovať, alebo skôr lepšie povedané obalamutiť, človek má predsa len opatrne konať, dobre si niečo vopred premyslieť, treba tomu všetkému dať čas a podobne, ale to je jedno, ale danej práci, a to si sám priznám, som proste nerozumel, a ani som nechcel ju robiť, ani som jej nechcel rozumieť, chcel som len jemu pomôcť, a ako to býva, nebol som v tomto smere úspešný, ale nemôžem povedať, žeby ma to trápilo. Každá skúsenosť je predsa skúsenosť, a ja si to aj tak cením, pretože mnohí niečo možno len chceme, ale nikdy sa do niečoho neodhodláme, a takto človek viacmenej stojí na jednom mieste, a nikam sa nevie pohnúť.

Skôr mi išlo o nabranie istých skúseností a prvotných zručností, aby som sa odrazil od nejakého bodu, aby som z niekadiaľ proste vyštartoval, začal, niečo nové sa naučil, čo možno sa mi zíde do budúcnosti. Možno to priamo nemusíme využiť, ale skúsenosť nás učí, že všetko sa zíde, a niekedy aj zlá skúsenosť je skúsenosť na niečo dobrá, kedy sa môžem z niečoho poučiť, a neskoršie rozpoznať azda všas niektoré riziká, ktoré na mňa číhajú. s čím teda môže počíťat, čo môžem alebo nemôžem vylúčiť, na čo sa dá spoľahnúť, a na čo sa spoľahnúť nedá.

Na druhej strane, ak mám byť osobný, by som teda v tomto článku opomenul toľko, že ja osobne som taký, že som vďačný za každú skúsenosť a niečo navyše, čo som mohol vyskúšať, aj keď som nemusel mať z danej veci dobrý pocit. Teda by som povedal toľko ešte k tomu, že nie všetko, do čoho sa pustíme, musí vyjsť v náš prospech, vždy na všetkom nemusíme napríklad zarobiť, a človek sa v danom prostredí môže učiť a poučiť predovšetkým o tom, že na to, aby som sa niekde dostal, potrebujem predovšetkým čas, čas na akési osobné vyzretie, aby som sa stal osobnosťou, aby som sa mohol niekde vypracovať, minimálne po tej ľudskej stránke, a až potom sa môžeme baviť o nejakej biznis aktivite, lebo človek, ktorý nemá otvorené srdce, a niečo stále skrýva a robí pod plášťom akejsi pomoci, ktorá pomoc nie je v pravom slova zmysle, a je to všetko cielené na nejaké prospechárstvo, aby sa vyťažilo všetko a zo všetkého maximum, je tiež nie celkom bezpečná hra, aspoň mne sa tak zdá.

Ale dajme tomu. Jedná sa o to, že domýšľa si ten človek, ktorý niečo skrýva. Vždy to tak je ver mi. Problém je, že keď pozeráš sa na niekoho ako proste na objekt pozorovania, a predpokladáš, že on si niečo o mne myslí, teda si domýšľam, že on ma môže niekde ohovárať. 

Môžeme sčasi si myslieť, že predpokladajme, že to tak je. Niekedy naozaj naša intuícia, alebo niečo také nemusí klamať, a môžeme cítiť pravdu v tom, že to tak naozaj je. Problém ale je s tým, kedy niečo napríklad vedome zakrývame, niečo proste držíme v tajnosti, a nechceme aby sa niekto niečo dozvedel, čo teda nechceme, aby sa dozvedel. To je vážna vec už. Taký človek je na prvý pohľad podozrivý, a do podozrenie u danej osoby je oprávnené, a celkom ľahko sa takýto človek vie odhaliť, či teda niečo maskuje, alebo skrýva, alebo je proste falošný, hrá na dve strany, nedá sa napríklad na neho spoľahnúť a podobne.

Záverom chcem povedať, že toto môže človeku dosť podstate znepríjemniť situáciu, a preto je dobré, kedy je človek v prvom rade pravdivý a úprimný ku sebe samému. Azda toľkoto.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár