Začiatkom tohoto článku poviem, že neviem celkom presne, či jestvuje primeraná, uspokojivá odpoveď na túto otázku. Či teda vôbec je možné, aby jestvoval človek, ktorý dokáže meniť názory v zásadných veciach zo dňa na deň. Či niekto taký naozaj existuje, či toto reálne ktosi zažil, a práve preto sa pýta, pretože v jeho živote sa niečo také naozaj objavilo, a teda pýta sa dosť konkrétne, alebo naopak, len si to myslí, a vníma to možno ako prekážku v určitej fáze vzťahu, kde sa nevie akosi sebaidentifikovať, mimochodom zaujímavý fenomén.
Možno by nebolo odveci sa spýtať, či vôbec jestvuje taká osoba. Určite sú ľudia, ktorí naozaj menia názory zo dňa na deň, ale ja by som povedal, že toto je v istom zmysle defekt v myslení, a nejedná sa o vyzretú osobu.
Na druhej strane dynamizmus života mi hovorí,že nie všetko, čo je stále, stabilné, to, čo funguje nateraz, v tomto čase, v prítomnosti, aktuálne, musí fungovať zajtra, o rok, o dva. V pdostate sa jedná o krátkodobý horizont, ale nie sme si istý svojou odpoveďou na otázku, ktorú napríklad často kladú pri pohovoroch na nejakú vedúcu pozíciu. Kde sa vidíte o peť rokov? Na ktorom mieste?
Často kladená otázka môže mať nečakané rozuzlenie. Možno sa vidím na jeho stoličke, možno sa vidím na poste najvyššieho šéfa. Je zlé, kedy prezentujem najvyššie ambície, hoci nevie ani jedna stránka reálne rozpoznať, či to myslím vážne, alebo žartujem, či sa nad niečím takým naozaj zaoberám. Či teda mám nejaké ambície, ktoré sú primerané, alebo mám neprimerané ambície, poprípade nemám nijaké ambície, a neviem zodpovedať na mnohé pálčivé otázky, v ktorých by som viac menej mal mať v tom danom čase jasno?
Možno ani nie tak pre toho, kto nevie tak učiniť, ako skôr kontra otázka, či mám zotrvať v prostredí, kde ma nieko obmedzuje práve svojou obmedzenosťou, kde teda mení názory ako sa spomína zo dňa na deň, ktorý je teda nestabilný, ktorý vytvára v určitom momente nepohodu, roztržitosť, nevie vyvodiť akési dôsledky, vhodné závery, nevie možno riešiť veci s chladnou hlavou. Neviem presne. Odpovedí, podobne ako aj otázok na túto tému je viac menej nekonečne veľa, a vybrať práve tú najuspokojivejšiu nie je vôbec jednoduché, ktovie čo vôbec niečo také existuje. Ktovie teda či to možné je.
Je možné, že jestvujú povahy ľudí, ktoré sú možno natoľko ľahostajné, natoľko možno flegmatické, že to azda možné je. Alebo človek žije akýmsi bezstarostným životom, ktorý je v niektorých prípadoch na míle vzdialené od reality, a žije v akomsi virtuálnom svete, kde si môže dovoliť niečo, čo by si azda nedovolil v bežnom živote. Možno mu to jeho situácia nateraz akosi umožňuje, ale nemusí byť tomu celkom tak. Skúsim sa nateraz na tento prípad pozrieť z niektorých uhlov pohľadu.
V istom zmysle taký typ človeka môže v istom rozhodujúcom okamihu, akosi destabilizovať alebo skôr polarizovať spoločnosť. Nemyslím to politicky, ale morálne, pretože morálka ako jav v spoločnosti, ktorý môžeme pozorovať má prirodzene mnoho pohľadov, a vybrať najsprávnejší, nemusí sa javiť ako najjednoduchší proces. Práve preto tie najjednoduchšie rozhodnutia majú najťažšie fázy, hoci odpoveď vie byť jednoznačná na samom začiatku. To, čo sa vníma ako logika, logikou je, ale nie je jedno, či to v tom zmysle, nateraz vyhovuje aj nám v takom meradle, ako nám je ponúknuté.
Najprv ho vnímajú ako nejakého exota, s ktorým je sranda, ale postupom času vie strhnúť viac ľudí na svoju stranu.
Záverom ešte teda rád uvediem jeden príklad na zamyslenie. Pracuješ v spoločnosti, kde dobre zarábaš, a si v tom vyštudovaný. Ale ktosi ťa zláka na azda podradnejšiu prácu, alebo hierarchicky nižšiu, ale lepšie platenú. Čo si vyberieš? Budeš veriť človeku, ktorého stabilne poznáš niekoľko rokov, alebo dáš prednosť nečakanému zjavu, ktorý ti otvorí aj iné dvere poznania, než si poznal a mal doteraz?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár