Je celkom logické, že keď niečo chceme dosiahnuť, a nemusí to byť nejaký dlhodobý cieľ, nejaký krátkodobý, obyčajne to začína tým, že si niečo naplánujeme. Je dobré, kedy niečo teda chceme dosiahnuť, tak na to myslíme, niečo tvoríme, niečo potom akosi opätovne prerábame, prepracujeme, stále niečo opravujeme, až kým nedosiahneme konkrétny želaný efekt, ktorý sa nám bude predsa len páčiť, a bude nám spôsobovať radosť. Radosť nad tým, že možno teraz prišiel ten správny čas a okamih kdesi sa posunúť, hoci to sme odkladali na pozdejšie, a niečo nám bránilo v našej konkrétnej predstave. Ten plán samozrejme niekedy je v hrubých rysoch, kde nemusíme mať konkrétnu a jasnú predstavu o akomsi našom smerovaní, ale môžeme celkom isto vedieť, aké bude naše nasmerovanie, hoci nemusíme vedieť, ako sa to všetko bude vyvíjať. Už to je pokrok, že človek možno vidí v niečom akési východiskové riešenie, a vie, že možno z niekadiaľ sa chce proste vymaniť, lebo nejaký životný štýl mu proste nesedí, nevyhovuje, nechce tak ďalej v živote pokračovať, a celkom isto má uplne inú a odlišnú predstavu.
Toto teda môžeme považovať, by som to tak nazval, za počiatočný úspech. Poznáme isto ten slogan, že netreba v živote snívať, ale treba žiť svoje sny. Ono ľahko sa niečo povie, a tažšie sa niečo v živote realizuje, pretože každý z nás predsa len má svoj osobitný príbeh, ktorý je jedinečný.
Niekedy sa proste môže stať, že náš vytýčený cieľ na niečom akosi stroskotá a nás to predsa len mrzí. no ked sa stane, že napríklad dosiahneme paralelne iný cieľ v iných podmienkach, niekedy sme radi, a vyslovene niekedy akosi ďakujeme za to, že nedostali sme šancu na to, aby sme sa presadili v danom odvetví, niekedy naozaj môžeme poďakovať niekomu, že nedal nám šancu na to, aby sme ukázali čo je v nás.
Niekedy naozaj odmietnutie ako také môže síce mať veľmi trpkú príchuť, nikdy to nie je príjemné, na tom sa azda zhodneme viacerí, v ktorej koľvek oblasti, čo nám môže napadnúť, ktoré teda vyvolá zaiste množstvo otázok. je to celkom pochopiteľné, nikomu to nepadne dobre, ale niekedy nám to môže byť celkovo na úžitok, pretože skôr či neskôr časom sa proste ocitneme na nejakom mieste, ktoré akokeby bolo pre nás priam pripravené, a niekedy naozaj vprostred toho všetkého môžeme azda akejsi zhode okolností, náhode, alebo ak sa mám duchovne kresťansky vyjadriť vďaka božej prozreteľnosti, môžem teda naozaj len a len poďakovať, že teda vďaka tomu všetkému som sa ocitol práve tam, kde som sa ocitol, kde človek chtiac nechtiac plní čosi, čo možno by plnil inde, ale možno by nemal dostatok možnosti na svoju sebarealizáciu, a možno by nebol ani šťastný. To všetko má svoj priestor v duchovnom prežívaní života, pretože duchovné prežívanie života je koniec koncov to, k čomu smerujeme postupom času, je to akýsi cieľ, kde sa ocitneme chtiac nechtiac všetci, bez ohľadu na to, či v tom veríme, alebo neveríme, alebo veríme, a v niečom predsa len pochybujeme a vyslovujeme akúsi nedôveru a podobne, pretože sila toho odmietnutia je niekedy príliš veľká na to, aby sme to prijali, možno aby sme voči tomu vzdorovali, a podobne. To všetko môže v nás vyvolať azda akúsi sebadôveru, sebadôveru v to, že naozaj všetko zlé je na niečo naozaj dobré, aj keď z filozofického hľadiska by som tento zľudovený výrok celkom ľahko mohol na základe empirických skúsenosti akosi spochybniť.
Ako teda píšem, toto všetko môžeme v danom okamihu koniec koncov považovať za svoj osobný úspech, pretože sme si prešli niečím, čo nám konečne v niečom dalo akýsi plnší zmysel, kde sme zrazu mali čas nad niečím sa pozastaviť, popremýšľať, niečo si v sebe prehodnotiť, a povedať si, či som na správnej, alebo nesprávnej ceste, a či sa nedajú vykonať nejaké korekcie, ktoré ma dovedú jednak k úspechu, ale ktoré ma vytiahnu z akejsi šlamastiky. Toľko som chcel povedať záverom tohoto článku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
panakoja1
22. 9.sept. 2019 16:36
Za úspech považujem to keď uspejem
Napíš svoj komentár