V dnešnej dobe azda máločo považujeme za dobré, za správne, za presne mierené, za úspešné a úspešne vykonané, čo nám neprinesie želaný efekt, z čoho by sme nemohli mať niečo navyše, nejaký bonus, alebo zisk, čo by nám možno neprinieslo v niečom šťastie. Mnohí skúšajú šťastie paradoxne tam, kde sa šťastie nenachádza, a preto človek podľahne časom azda mnohým nerestiam a vášňam, ktoré napríklad pre istým časom dozadu rezolútne odmietal, a nejaký spôsob života si nedokázal v mysli ani len predstaviť.

To znamená, že teda život nám ukazuje, že denne proste zvádzame boj zo sebou samým, a niekedy vidíme na našich životných úspechoch, alebo neúspechoch, že tento boj nie je niekedy spravodlivý, a je vcelku nerovný. Že teda naozaj zakusujeme to, že je naozaj markantný rozdiel, kedy niečo chceme, a kedy niečo potrebujeme, kedy niečo si prajeme, a potrebujeme, a niekedy je to len náš rozmat, a pritom to vôbec nepotrebujeme, a ani nemáme bližšiu predstavu, na čo všetko nám to bude slúžiť. 

Dostávame sa niekedy proste do takého stavu, kedy zisťujeme,že nie tie dané predmety, alebo veci slúžia nám možno ku akémusi každodennému používaniu, aby teda sme mali kvalitnejší život, ale ako to už žiaľ býva, my slúžime daným veciam, a teda všetko je to akési opačné, miesto toho, aby to slúžilo nám.

Človek sa niekedy prehnane naozaj stará o akési mŕtve, nefunkčné, síce hmotné veci, nepopieram, že prinášajú človeku radosť, úžitosť, ale naozaj všetko to môžeme označiť ako niečo, čo je dočasné, čo teda len dočasne prináša úspech, a nedá sa to používať donekonečna. Najmä v dnešnej dobe, kedy vidíme že teda spotrebný tovať je naozaj spotrebný, a žiaľ, nehľadí sa už vo väčšine prípadov na akúsi kvalitu, ale opačne, na kvantitu. Je to o tom, kedy sme denne presviedčaní, že teda niečo sa už nedá opraviť, oprava vyjde drahšie, ako napríklad kúpa nového zariadenia, neoplatí sa zbytočne do niečoho neustále vrážať peniaze, do niečoho stále čosi investovať a renovovať, veď predsa doba pokročila ďalej, a človek musí kráčať s dobou a byť moderný, ale položím si teda rovnakú otázku, akú si teda kladiem na začiatku tohoto článku v nadpise, čo vlastne považujeme za úspech?

To, čo niekto napríklad považuje za samozrejmosť, to niekedy aj dosiahne. Cieľavedomí ľudia idú si za svojimi snami, a predsa to aj dosiahnu, a máme medzi sebou mnoho takých, a môžeme sa pravda v tom nájsť aj my sami, aj ja sám, to musím priznať, že niečo som napríklad chcel, niečo som si prial, niečo som si želal, a pritom to nebolo niečo veľké, niečo megalomanské, čo by sa nedalo za istých okolností splniť, a predsa sa to nesplnilo, a nevedel som si predstaviť, aké to proste bude, keď musím stráviť možno aj tú nepríjemnosť, dá sa to tak povedať, ktorá ma doviedla v istom okamihu k nejakému neúspechu, ktorý spočíval vo vytýčení si nejakého cieľa, ktorý som teda nesplnil, či už vlastnou vinou a mojím pričinením, alebo nie.

Je mnoho čiastkových vecí v živote, čo človeku prinesie radosť, ale len na krátku, a obyčajne človek má tendenciu prehliadať to dobré, pretože strach z niečoho je predsa silnejší ako radosť nad výhrou, radosť nad niečím, čo možno prekonám, pretože nástraha, že niečo ma postrehne znova za istých podmienok neustále človeka môže skľučovať, vyvolávať v ňom akési otázky, predovšetkým tie nezodpovedané, a v konečnom dôsledku nie jeden raz sa môže stať, že človek viacmenej ľutuje to, že sa do niečoho pustil, že niečo si dôrazne a dôkladne nepremyslel, že ho možno sužoval čas, že sa možno musel rozhodnúť v akejsi časovej tiesni, a možno nechcel sklamať seba, alebo tých najbližších, ktorí predsa len boli pri ňom a akýmkoľvek spôsobom mu pomohli.

Záverom spomeniem azda ešte toľko, že nie je celkom jednoduché definovať, čo asi považujeme za úspech, ktorý má mnoho podôb, ale myslím si napríklad, že teda človek nemal by prehliadať rast svojej osobnosti a dbanie o to, nemal by prehliadať to, že odniekiaľ vyšiel, kdesi začal, niekde predsa len smeruje, a kam kráča, aký má cieľ, čo chce dosiahnuť, prečo to chce dosiahnuť, a či vidí zmysel toho všetkého, pretože základy v živote sú vždy to najdôležitejšie. A mnohí chceme dosiahnuť čosi, na čo síce môžeme mať predpoklady, to nepopieram, ale nechceme vynaložiť akúsi snahu a obetu, že predsa len treba vydržať určitý čas.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár