Existuje len niekoľko vážnych rozhodnutí a záležitostí, ktoré dokážu človeku zmeniť život. Existuje mnoho rozhodnutí, ktoré s človekom napríklad vôbec nepohnú, ktoré ostanú viacmenej bez povšimnutia, na ktoré sa časom veľmi rýchlo zabudne, a takto zapadnú prachom. Prečo je to takto, neviem povedať. Je pravda, že človek dnešnej dobe máločomu dôveruje, a väčšinou svoju kontrolu dá sa povedať zdôvodňuje práve tým, že niekedy neverí ani svojmu konaniu. Práve na základe toho vznikol v akomsi rozhodovacom procese proces kontroly, ktorú pozná manažment ako finálna podoba toho, do čoho som sa pustil, s cieľom uspokojiť životné potreby. aby som niečo predbežne, priebežne kontroloval, a takto to vyprofiloval do akejsi finálnej podoby.

To všetko človeku dáva akúsi dávku nádeje, že predsa to, čo robím, konám, nie je zbytočné. Mnoho ľudí pracujú v práci, ktorá je veľmi potrebná, ale predsa si to málokto váži, a práve preto sú dosť znevažované niektoré práce, označované ako podradné, označované ako neatraktívne, ktoré možno nikto nechce vykonávať, pričom si neuvedomujeme to, že človek nepotrebuje len vyslovene študovaných odborníkov, ale aj ľudí, ktorí dokážu priložiť ruku k dielu. Ak mám byť konkrétny, darmo budeš inžinier, pokiaľ máš neporiadok v dome, nesvedčí to veľmi o veľkosti tvojej osobnosti. Ako niekto prezentuje to, čo má vnútri, dá sa povedať, že tvoj zovňajšok odzrkadľuje tvoje vnútro, a to je pravda.

Existujú mnohé riešenia, ktoré sú veľmi dobré a správne, ale vplyvom mocných sa to nikdy neudeje. Existujú mnohé riešenia, ktoré by sme chceli vykonať, ale nikdy sa k tomu akosi nikdy neodhodláme, hoci to nevieme racionálne vysvetliť, a práve to je najjednoduchšie, čo by sme mohli v danom čase vykonať. Sú rozličné záležitosti v živote, ktoré na prvý pohľad sú veľmi jednoduché, ale predsa sú veľmi náročné a ťažké, a práve vďaka nim existuje tak mnoho prekážok a rozdelení v ľudských vzťahoch, ktoré reálne existujú ako niečo, čo je ešte možno neprekonané, a ktovie kedy sa to napraví.

Existuje mnoho dobrého, čo bežný človek svojou prácou, svojím štýlom života, svojou každodennou prácou zasial, ale toto všetko napriek úsiliu, napriek vyvinutej snahe a podobne, ostane napokon aj tak bez povšimnutia. 

Čím viacej akokeby sa človek snaží, tým niekedy horšie. Čím človek má lepšie nápady, tým viacej je odsúvaný, a bojí sa ich prezentovať, pretože sa jednoducho bojí, kto všetko bude zase proti nemu stáť, akým tlakom, akej celkovej nepriazni bude musieť zase čeliť, aká vlna kritiky a paľba otázok sa zase na neho spustí, ako by mohol presadiť úspešne svoj názor. Toto sú otázky, ktoré dosť podstatne zaťažujú nie jedného z nás, a toto všetko má korene ešte v študentskom školskom prostredí.

Ono je to tak, že človek, ktorý napríklad študuje a podobne, je celkom rád, kedy zazvoní, ale spravidla na koniec vyučovacej hodiny. To mu dáva nádej na akúsi sebarealizáciu, kedy vie, že tam, kde sa momentálne nachádza, nevidí zmysel svojho ďalšieho pokračovania. Nevidí iský konsenzus názorov, vďaka čomu by boli uspokojené obidve stránky, avšak stále je to v rovine akéhosi bádania, hľadania, hľadania skrytých možností, hádania sa o to, kto čo viac vie, kto viac dokázal, kto viac dokáže, koľko si niekto dokáže naložiť bremien na svoje plecia, a takto ich niesť o trochu ďalej ako ostatní. 

Práve tieto myšlienky, ktoré som práve v horeuvedenom odstavci vymenoval dáva človeku nádej, že teda niečo robí, a nie je to predsa len zbytočne. Inak by sme to predsa nerobili. 

Záverom poviem toľko. Má nádej nejakú cenu, keď viem, že aj tak sa nič nezmení napriek maximálne vynaloženému úsiliu. možno.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár