Ako by som to napísať mal, a o čo teda ide. V živote nás všetkých ľudí bez rozdielu, bez najmenších detailov rozďeľuje a spája mnoho udalostí, ktorým z istých príčin pripisujeme alebo nepripisujeme vážnosť, alebo zodpovednosť situácie. Často berieme na ľahkú váhu záležitosti, ktoré sú veľmi potrebné a podstatné pre náš život, a my ich nijako neberieme vážne.
Vážne neberieme rozličné výstrahy ako sprievodný jav nášho života. Prirovnal by som to ako v dopravnej situácii na ceste. Nie jeden krát napríklad som videl, ako niekto ľahkovážne porušuje dopravné predpisy. Ako je niekto naozaj bez akýchkoľvek obáv vyslovene spomínam, schopný prejsť cez križovatku autom práve vtedy, kedy svieti na semafóre červená, čo znamená stop.
Človek častokrát riskuje v mnohých prípadoch pre úplné blbosti, ale nad vážnymi vecami, udalosťami dokáže ľahkovážne zahodiť rukou, pousmiať sa, nebrať to predsa až na takú zodpovednosť. Je to aj pre našu nedôslednosť, a celkovo pre našu slabú vybudovanú sebadisciplínu a neschopnosť prijať veci, skutočnosti také, aké naozaj sú. Čo môže byť nie jednoduché v plnej miere prijať a pochopiť. Možno sa to deje práve preto, kedy si neuvedomujeme závažnosť situácie, ale ono to raz príde. Ak mám spomenúť školské obdobie, v prvom ročníku azda niekedy pedagóg hneď nalieha na študentov, aby sa naozaj poctivo vytrvalo pripravovali z hodiny na hodinu, a v ničom takto vedome nezaostávali. Pretože naozaj aj ja som zistil, ako rýchlo plynie život, a ako rýchlo naozaj uplynuli tie magicko nádherné štyri roky na strednej, na čo samozrejme mám azfa tie najkrajšie spomienky, aké len by som si mohol sám želať. Veď ako spomína nie jedno príslovie, že v živote si netreba robiť ťažkú hlavu z nejakých drobných nepodstatností, keď predsa máme pred sebou omnoho váznejšie a zložitejšie životné rébusy, než by sme sa čímsi malým a menej podstatným zaťažovali.
A tak sa v živote stáva, často trpíme pre čosi, čo je nepodstatné v našom živote, ale nevenujeme pozornosť kvalitne prežitému životu. V istom blogu som sa dočítal, že človek nemá ztadeto odchádzať chudobní, ale mal by zažiť čo najviac zážitkov. Môžeme sa na to celkom isto pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. Niekto dáva dôraz na dôsledné prežitie chvíľ, nič nezanedbať, nestratiť, využiť každú jednu šancu a príležitosť na to, aby som ich premenil buď vo svoj prospech, alebo tak, aby to malo zmysel buď pre mňa samotného na úžitok, alebo sa v lepšom prípade predsa dokážem o tom v plnej miere podeliť s niekým.
Veľa z nás si odrieka to, čo má byť v miernej únosnosti bez problémov dovolené, ba priam aj žiadúce. Veľa osôb sa snaží zdravo stravovať, jesť na výživu vyvážené potraviny, proste takú stravu, ktorá negatívne nevplýva na organizmus. Človek ktorý si už aj nedobrovoľne kadečo odopiera a odmieta, a nemá to vyslovene akýsi racionálny dôvod, alebo to nijako nesúvisí napríklad zo zdravotného hľadiska robí chybu, ktorá po istom čase sa môže v nejakej inej forme človeku vypomstiť.
Sme ochotní sa podriadiť vyslovene bez slova a akýchkoľvek okolkov, rečnení, reptania, bez narážiek, protestovania, rebelovania neefektívnym metódam, len preto, lebo je taká móda a taký trend, nemysliac a nerešpektujúc ohľad na našu budúcnost. To je presne príklad človeka čo vyslovene žije zo dňa na deň, alebo človeka,ktorý razí a hlása tú teoriu, že človek si predsa má bezprostredne užiť, má teda vyznávať akýsi druh utilitarizmu v každom okamihu života, čo ho teda práve postretne, neuvedomujúc si azda na možné dôsledky, ktoré ho o nejaký ten okamih azda postretnú, a na to nemusí byť pripravený.
A práve v tom magickom okamihu azda paradoxne všetko mu dôjde, zrazu príde ku vysvetleniu, ktoré azda do onoho času odmietal, a práve preto sa márne namáhal, a jeho ťažká práca nepriniesla ovocie a prospech, úžitok, z čoho by mohol čerpať pre budúce veci.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár