Vybrali by sme si prácu s menším platom, ale nenáročnú a menej zodpovedností, alebo veľmi náročnú s veľkým obnosom peňazí, a podobne.
Ak mám teda povedať za seba, zhodnotil by som to približne asi takto.
Človek za prvé väčšinou nemá na výber. A ak má na výber, obyčajne nemá na výber. Pretože ten výber je o tom, a to je filozofcká úvaha, že človek si vyberie nie to, čo mu je bližšie, ale to, v čom sa cíti najlepšie, teda pudovo chce niečo také, aby sa vedel v danej problematike dobre orientovať, a aby sa necítil osamotený, pretože tých sto eur navyše mu za to určite nestojí, ak teda používa zdravý rozum a nadhľad nad situáciou a podobne.
Ak mám povedať za seba. Nevybral by som si žiadnu prácu, tebou spomínanú teda, pretože taká za prvé ani neexistuje ako píšeš. Voľné víkendy fyzicky nenáročná práca. Pozri, každý si nájde niečo aj vo voľnom čase. po veľmi náročnom dni je niekedy dobré aj pol dňa ležať v posteli, ale to tak nefunguje.
Človek na to nie je stavaný. Človek je stavaný na prácu. Napríklad ja mám veľmi hektickú prácu, ale mne to nateraz dosť práveže vyhovuje. Viem, za čo robím, mám tak tisícku mesačne takmer, viem čo chcem, viem presne, čo musím spraviť, čo to obnáša, nie vždy som nadšený, niekedy mi to lezie na nervy, ale motivácia pre mňa sú peniaze.
Avšak nie z materialistického hľadiska, že teraz hurá, idem minúť, ale z toho, že to je vyjadrením mojej tvrdej práce. Bez preháňania píšem. Človek má predsa tendenciu... vyberiem si ľahšiu robotu za menej penazí, ani ťažšiu so zodpovednosťou za viac. Logicky si vyberiem ľahšiu, a poviem si, že teda tie peniaze nie sú predsa všetko. Áno, celkom logicky to znie.
Ale časom aj v ľahšej práci sa nájde čosi, čo ti začne pomaly časom prekážať, a čo teda budeš vnímať ako podstatnú prekážku, než by to bolo to najľahšie čo ťa mohlo postretnúť. Toto je niečo ako kapitalistický idealizmus.
Myslím si, že nadpis ankety by bol taký, že nič nerobiť a dobre sa mať. Tak mne to aspoň vyznelo. To tak nefunguje. Aj ked priznávam, že ten, ktorý zarába ako spomínaš ten platový strop, niekde aj mnohonásobne väčší určite zažíva väčší stres, avšak to všetko musíš mať pod kontrolou, pretože pri takom plate robíš na seba. Zamestnanec nijakej firmy nemá taký plat nikde na svete, je to len o životníkoch, a ich šikovnosti, koľko zarobí, aký má obrat.
Ale tu sa dostávame nepriamo aj do tej duchovnej roviny, pretože to čo píšeš, človeka pomaly zotročuje, ani si to neuvedomuješ. Áno, možno aj budeš robiť kdesi v anglicku za neporovnateľne väčšie peniaze, alebo kdesi inde, a budeš sa mať lepšie, samozrejme po odpočítaní nákladov, ale koniec koncov, jedna otázka ma napadlo, naozaj budeš pociťovať šťastie?
Budeš sa mať lepšie, ak kdesi budeš mať o tisícku viac? Možno áno, určite sa lepšie plače v limuzíne ako v autobuse, ale po čase ti začnú mnohé veci vadiť a prekážať. Napríklad citová vzdialenosť. absencia prítomnosti najbližších, strata možno partnera, odlúčenie, trvalé odlúčenie na dlhú dobu, slabá perspektíva a žitie vyslovene aspoň zo začiatku zo dňa na deň.
Toto je každodenná realita takmer každého, ktorý sa po veľkom nezdare pustil si plniť svoje sny, avšak za cenu sĺz, potu, námahy, samoty, osamotenia, ale by som zdôraznil postupného dozrievania.
Na toto sa mnohí nezameriavajú, pretože chcú len peniaze, ktoré jednak hýbu svetom, sú motorom a hnacou silou ekonomiky ale tiež znamenajú pre človeka v nie jednom prípade len kopu starostí, a menej radostí, ako by si to ktokoľvek z nás prial. najmä pri možno nevydarenej investícii.
A na samotný záver ti napíšem ešte toľkoto. Zistíš to tak, že keď si kúpou obstaráš prostriedky, (teda nejaké moderné výdobytky, niečo materiálne, čo ti robí radosť a podobne, to je normálne, ja som si minule kúpil vážne hodinky, lebo dobre zarábať, a nebudem šetriť na sebe) či si naozaj šťastný, či ťa to napĺňa, alebo ťa to skôr vyprázdnilo, a povedal si si, .... a teraz som si to kúpil, teraz to už konečne mám, a teraz čo... a teraz čo sa deje.... som už šťastný?
Naozaj je to to, čo som chcel? mám pocit, že mi niekto závidí, a musím si to niečo skrývať, alebo nie? ľudia si montujú bezpečnostné kamery do drahších áut z obavy o starostlivosť o to auto. Na starom im to nezáležalo až tak, ale na novom, na drahom, možno to nemuselo stáť veľa, ale na značke človeku záleží, lebo aj značkou sa buduje imidž.
Raz som čítal, že nízki ľudia majú nízke ciele. môžeme tento výrok vnímať... "aj tak, aj tak". ale daj si otázku. kde smeruješ, a kedy vlastne budeš konečne pociťovať trvalý stav šťastia, a dokedy budeš ešte šťastie hľadať? pretože hocijakú prácu niekto možno nechce, a hocijaký plat za to tak isto nie. zamysli sa nad tým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár