Teraz mám konečne trochu voľno, hoci tento týžden cítim na sebe, že je dosť hektický, a dá sa povedať, že teda do piatku musím počkať. Nič ma ale našťastie nesúri, a nikam sa neponáhľam, a to je podľa môjho názoru dobré. Mnohí totiž pokiaľ sme si nesplnili to, čo sme si predsavzali pred časom naplniť, a mohlo to byť čosi dôležité, alebo sa tak javilo ako dôležitejšie, niečo, čo teda nám je veľmi vzácne, mohlo nás to uviesť do rozpakov. Na jednej strane sa zvykneme chlácholiť, že aj tak je všetko v poriadku, a nikde sa nemusíme náhliť, hoci by sme mali sa kdesi poponáhľať skoro, aby teda nebolo neskoro, na druhej strane poponáhľame sa kdesi a nikde nás, a to je paradox tejto doby - netlačí čas, niekedy máme naozaj veľa času.

Ale je paradox, že práve vtedy sa cítime ako hnaná náprava na vozidle. Že tlak vonkajších vnemov a okolností nás núti rozmýšľať a konať dopredu, hoci to nie je vôbec potrebné.

Mnohí si robíme napríklad zásoby jedla na niekoľko dní, hoci reálne zjeme, spotrebujeme toho oveľa menej a menšieho množstva, než si snažíme dopredu naplánovať. Lebo konáme v duchu príslovia, čo keby. V podstate je to aj správne. Napríklad u nás dva alebo tri dni, už teraz presne neviem, prerábali tunajší obchod, a keďže je to jediný na tomto mieste, mal som trochu obavy. Našťastie, s prehľadom som to zvládol, bez väčších problémov, čo som veľmi rád, pravda. Dostávam sa ale teraz do hlavnej myšlienky môjho článku, ktorý nateraz sa pokúsim vyjadriť.

Čo má človek robiť a ako môže byť šťastnejším

Včera som si zapol tablet, ktorý mám k dispozícii, a večerom, našťastie, aj toho času som mal trošku navyše, čo som bol veľmi rád, prečítal som si jednu knižnú piblikáciu, ale našiel som ju na nete, život Panny Márie. Čítal som ju sčasti, asi na dvakrát, naraz sa mi to totiž nepodarilo už pred časom, zdá sa mi, ak sa dobre pamätám, niekedy okolo sviatkov Všech svätych, a musím povedať, že ma tá kniha veľmi obohatila a dodala inšpiráciu. Napríklad aj do mojej práce, ktorú aktuálne konám, aby to, čo konám, som robil dobre, a ešte lepšie ako doteraz.

To som si preddsavzal tento rok, hoci viem, že je to mimoriadne obtiažne plniť, pretože robím občas chyby, ktorých sa snažím vyvarovať. Hoci si to moc dobre uvedomujem, nie vždy sa mi to podarí, čo pripisujem mojej živelnej povahe. Aj keď sa snažím robiť isté opatrenia a obmedzenia, ktoré som si predsavzal, a ktoré som azda v nejakom tom mojom minulom článku azda aj písomne vyjadril. Auto mám v oprave, uvidim niekedy okolo piatka, tak dáko sa mi zdá, že v akom bude stave.

Aj keď som veľký fanúšik motorizmu, a auto proste potrebujem, pretože vidim, že je to pomaly v živote akási nevyhnutnosť, predsa chcem mať určité veci a dianie ako sa hovorí pod kontrolou, aby som teda nebol prehnane na niečo upätý, aby som nelipol na čomsi, čo možno vôbec nepotrebujem, a vnímam to azda akoýsi môj rozmar. Tento dôležitý postreh je potrebné si uvedomiť, aby sme si zachovali predovšetkým zdravý rozum a chladnú hlavu v akýchsi momentoch a okamihoch dôležitosti nášho rozhodovania.

Mnohí si ale myslíme, že len obmedzením čohosi dosiahneme vytúžený výsledok nášho snaženia. Áno, celkom prirodzene je to logické, ale nie vždy to takto musí fungovať. Niečo sa síce snažíme obmedziť, ale vidíme, že práve opačne, paradoxne, dosahujeme opačný výsledok, než by sme mali. Proste sa nám nedarí, čo celkom isto môže značiť, že čosi robíme nesprávne, alebo sme si to celkom dobre mepremysleli, a teda len si myslíme, že je to dobré, navzdory tomu, aký výsledok od toho sami očakávame, a aký výsledok v reálnej skutočnosti a jeho podobe z toho vystanoví. Predstava a skutočnosť sú teda dva odlišné pojmy, ktoré je niekedy veľmi ťažké skĺbiť a pretransformovať do akejsi podoby jednoty a harmónie.

Na záver tohoto článku chcem vyjadriť jedno. Chcem vyjadriť radosť zo života a odovzdať to ďalej, lebo čím viac človek bude okolo seba túto radosť šíriť, tým lepšie. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár