Nechcem, aby to vyznelo, že som názov od kohosi prevzal, aj keď ma to zaujalo, a napísal som to trochu v inom podtóne. Reagujem na jeden obrázok, ktorý ma zaujal. O čo teda ide. Úvodom chcem toľko povedať, že nechcem v nijakom prípade hovoriť nejaké kritické komentáre, jednoducho je to niečo, čo si ja myslím, nič viac. 

Ten obrázok žiaľ je pravda, hoci je to ponímané z posmechu. pamätám sa na debaty na strednej, no bolo to zo 16 rokov dozadu s učiteľkou. chodil som na eticku, lebo na naboženstvo som sa prihlasil ako jediny spomedzi 34 študentov. nevadí, viere mi to neubralo. mala dobré srdce. ale v niektorých ľudských otázkach, kde je potrebné prejaviť nielen vedomosti, ale aj vieru, poriadne zaostávala. vieš poviem ti. ja som rímskokatolík, a som hrdý, že vyznávam Boha. 

Avšak neschopnosť pochopiť, a lepšie povedané prejaviť, lebo to je práve podstata toho všetkého, vieru ako celok pre ateistu je problém, pretože ateista nemá pravý zmysel života. Nemá jednoducho. 

Ateista žije zo dňa na deň a bojí sa smrti. Povedz mi teraz, či to nie je pravda, čo som napísal práve. Bojí sa, že raz príde koniec, a práve pravý kresťan vie, že smrťou sa život neodníma iba mení. Viem že to znie tak, ako by som to práve odpísal z náboženskej literatúry, ale práve viera je niečo, čo napríklad mne dodáva chuť žiť. 

Dodáva mi inšpiráciu tvoriť. Dodáva mi proste radosť zo života a nádej tam, kde ateista povie, že nádej na lepšie proste neexistuje. Ak naozaj praktizuješ brácho vieru, potom je v tvojom živote naozaj všetko v poriadku. 

Avšak nie v takom poriadku, ako to vyžaduje tento svet, ale tak, ako to káže kresťanská viera. Len povrchný človek odmieta tradičnosť, odmieta príkazy, pretože nerozumie, že na ceste života potrebuješ niekoho, aby ťa usmerňoval lebo sám žiť nedokážeš. 

Kresťanstvo ma učí, že v pote tváre budem jesť svoj chlieb, a predsa tak, aby som pokojne pracoval, a tak jedol svoj chlieb, o ktorý sa mám deliť, a ktorý mám od Boha. Ale vidíš. Egyptské rany zo starého zákona, pravdivý biblický príbeh sa predsa len pretavili aj do súčasnosti v podobe toho, čo máme teraz. Čo na to povieš? A povedz mi, akú útechu mi dodá ateista, ktorý sám nemá na toto všetko odpoveď. Kto s týmto počítal. V podstate nikto. Teda úloha mňa ako kresťana je prosiť Boha o záchranu sveta, pretože tam, kde nezmôžeš ľudskými silami, nastupuje viera, ktorá sa prirodzene dokazuje ťažko. 

A teda buď vierou naozaj žiješ, a chceš kráčať aj náročnou krížovou cestou, ako to spravil Pán Ježiš, alebo si budeš vychutnávať len akési svetské materialistické benefity uprostred ktorých samozrejme nie je ťažké niekedy prejaviť svoju vieru (akýmsi povrchným spôsobom) čiže jednoducho povedané, práveže tá moja prejavená viera, a možno aj tvoja práveže má v porovnaní s ateizmom nesporné benefity.

A ešte by som v krátkosti času doplnil, teda záverom tohoto článku asi toľko, že teda niekedy naozaj sa javí, a je lepšia inteligentná debata s kresťanom ako takým či už rovnakej denominácie, ako bezradne, a často, žiaľ bezcieľne, musíme si to priznať, vysvetľovať pravdy viery ateistovi, ktorý si hovorí svoje. 

Tento svet mi hovorí, že mám predsa odmietnuť všetko, čo súvisí s duchovnom, pretože dokázať vieš len to niečo, čo je predsa materialistické, hmotné. Je to omyl. Videl si napríklad niekedy strach? A Kristus má moc oslobodiť ťa od tvojho strachu zo sveta, pred svetom tak, že zoberieš na seba jeho kríž, a budeš ho nasledovať. Nesporne, na záver môjho dlhšieho komentu musím zdôrazniť ale, že toto dokáže naozaj jedine človek, ktorý je jednak emočne, duchovne a duševne vyspelý. Netvrdím však v nijakom prípade, že to tak nemôže cítiť rovnako aj ateista bez vyznania a podobne. Avšak on nedokáže ničomu, ani dobrému, nie to ešte negatívnemu dať zmysel.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár