Keďže som sa teraz zapojil do jednej veľmi významnej debaty, celkom rád by som sa podelil s mojím diskusným príspevkom, ktorý som tam práve pridal.

Napísala si dobre, ale vieš, nezabudni, že rozum je vyššie ako srdce, a to zvykne obyčajne ľudí zmiasť. Nazval by som to doslova ako nebezpečnú záležitosť. Pretože ty síce podriadiš sa vo všetkom, v čom by si mohla sa podriadiť, ale možno to nebude opätované z druhej strany. Samozrejme nemusíme uvažovať v nejakých temných myšlienkach, avšak tie sú pre človeka prirodzené, pretože nás nútia voliť si medzi niekoľkými možnosťami, a teda človek musí tak kalkulovať, aby mal otvorené, ako sa hovorí, zadné dvierka.

Všetko treba preveriť. Ak sa mám vyjadriť, osobne by som uvažoval nad vzťahom z rozumu ako z lásky. Aj v minulých dobách, je to veľký paradox, ale som si uvedomil, že v aristokratickej rodine zasnúbili kohosi už v detstve, a keď prekročili prah dospelosti, naozaj boli spolu naveky. Či už boli naozaj šťastní, alebo to v živote napríklad len hrali, z dôvodu akejsi panskosti, alebo aristokratickej principiality a podobne, to je už konkrétne na tej danej dvojici, ako sa s daným faktom vysporiadala, ale človek si musí zachovať akúsi prirodzene chladnú racionalitu. 

Práve to je ten problém, že trend spoločnosti je dať na city, na srdce, čo sa môže neskôr pretaviť do pokrytectva, podvádzania, do klamstva, do ilúzíi, sveta plného poloprávd a častokrát končiacej nevýslovnej a nevypovedanej bolesti, kde potom človek ostáva väčšinou osamotený, opustený, samotár, bezo zmyslu života, možno si nájde prácu, ktorá mu síce vyplní život, vyplní mu možno samotu fyzickú, ale možno nie prázdnotu srdca, čo sa môže podpísať celkovo pod duševný stav a citové rozpoloženie. 

Nevraviac aj o to, ako sa človeku prirodzene menia názory. Ako aj z tohoto príbehu v tejto ankete som akosi vytušil, že človek pokiaľ nie je dostatočne emocionálne a ľudsky vyzretý, robí častokrát veľké rozhodnutia, v ktorých sa jednak nechce poradiť, a potom to nanešťastie aj tak vyzerá, keď príde sklamanie, keď niečo nefunguje podľa jeho predstáv, a razom sa mentálne vracia na začiatok toho všetkého, skade vyšiel, bez akéhokoľvek priaznivého pocitu, bez nejakých dobrých, lepších, svetlých výhliadok, čo sa môže napríklad prejaviť na psychike daného jedinca, kde by som azda dvihol varovný signál, že teda právom nie je niečo v poriadku. 

Ako teda spomínam, na všetko treba čas, a na všetko treba vyzrieť, kedysi som opisoval, a celkom pravdivo, že mnohí sa do niečoho hrnieme bez rozmyslu, pretože to tak cítime, ako sa vraví. Určite človek nemá s niečím akosi otáľať, to je dobré, pretože prílišné odďaľovanie istých rozhodnutí, ktoré by sme mali v určitý čas vykonať nás môže zbytočne miasť, a vyvolávať jednak falošné ilúzie, že nič možno nevieme, že sme v niečom zlyhali, že sme sa neozvali akosi včas, že sme pridlho s rozhodnutím otáľali, a teda stratili sme drahocenný čas, ktorý sme teda nijako v prospech seba, alebo iných nijako nevyužili, čo je chyba.

Toto by som povedal, čo som sa dočítal je klasický príbeh toho, ako niekto sa síce riadi srdcom, ale nie rozumom, a nechápe, že musí sa riadiť srdcom a rozumom, pričom tieto dva menované atribúty v živote musia byť nutne chápané ako nedeliteľné a neodeliteľné podstaty, ktoré človek v sebe má, a nemôže v nijakom prípade oddeliť. Jedno mi káže čosi, čo ide v prirodzenosti človeka, ktorú máme od Boha. a to silný pud zachovania rodu, to druhé mi káže, alebo lepšie povedané, doplňuje to, že človek je stvorený na obraz boží, a každý z nás má svoju prirodzenú dôstojnosť, a pod tú dôstojnosť nie je dobré, vhodné a hodné zájsť. A to už nie každý dokáže. Toľko môj pohľad.

 Blog
Komentuj
 fotka
ufounek  8. 4. 2019 22:50
Takže říkáš, že city, což je především láska, se musí podřídit rozumu? Tvrdíš, že se city změní na pokrytectví, podvody, lež??? To je podle Tebe jako láska? Tvrdíš, že svět je dnes vystaven na citech a nikoliv na rozumových kalkulech? Tvrdíš, že vztahy v minulosti, které bývaly z donucení, byly jako lepší? A pro koho jako? Pro ženy třeba? A měřítko je to, že spolu prostě museli být? A nemohli se rozejít? To je jako měřítko čeho, štěstí? lásky? tohleto bys chtěl pro své děti?
 fotka
vreskot000  8. 4. 2019 22:54
@ufounek bratu pozorne si precitaj este raz moj clanok, mozno si ho nepochopil. Ja opisujem presne tak, ako si to myslis, ale to su nieco ako recnicke otazky pre toho, kto zmysla tak, ako si presne napisal.
 fotka
ufounek  8. 4. 2019 23:19
------Napísala si dobre, ale vieš, nezabudni, že rozum je vyššie ako srdce, a to zvykne obyčajne ľudí zmiasť.... ----- takže vlastně co říkáš? že rozum je výš než srdce, nebo opak? Nebo že bys měl ty zadní dvířka a může to být tak i onak?
Napíš svoj komentár