ja neviem, ako mám toto písať.. skúsim, akoby som sa rozprávala s TEBOU...

to, čo som si dnes prečítala v tvojom blogu.. ostalo mi z toho trochu zle... z tej neznámej, s ktorou si bola vonku a s ktorou ťa(áno, je to neslušné písať malým písmenom, ale spoločnosť by si mala zvykať na porušovanie pravidiel) tak veľa spája a kedže predpokladám, že to nie je maťa-no, som si istá, je to šema-na 90%... a s ktorou by si sa bozkávala, keby si nemala mňa a podobné reči...

ja viem, že to často vyzerá tak, že žiarlim, ale ja nežiarlim až tak! len... no dobreeee anooo možno žiarlim.. ale určite nie som ten chorobný typ čo niekoho nepustí niekam alebo čo! ale mám taký ten vrodený majetnícky sklon: ,,čo je moje, nie je tvoje!"

vlastne som strašne zlé dievča a zaslúžiš si lepšie (ja viem, toto vôbec nebolo originálne). chodím za bývalým a robím s ním, to čo s ním robím (no všetci vieme) a teba tu kritizujem a mám zlý pocit, že je to podvádzanie-hmmmm, či nie preto, že to podvádzanie naozaj je-aj keď si mi povedala že môžem mať "kamaráta s výhodami"... jednoducho, mám výčitky... aj keby mi nevadilo, keby si mi to robila ty (len to rob- aspoň sa nebudem cítiť sama jediná ako suka). áno, raz s ním chcem mať deti a zrejme ich s ním aj vychovávať... už len v myšlienkach náš vzťah vlastne dopredu odsudzujem na zánik

no ja ho teraz chcem udržať, bojím sa, že sa niečo pokazí, či už ty alebo ja si nájdeme niekoho v tom momente zaujímavejšieho, že neviem čo sa stane... sme spolu málo a je toľko toho, čo ti chcem povedať... a vlastne nechcem, lebo sa bojím, že sa ti príliš otvorím a potom bude ťažké sa od teba odpútať

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár