Zvuk, rytmus, alkohol, tanec a rokenrol ejkejej naštartovali sme festivaly!

Tento blog slúži výlučne na to, aby som sa aspoň nachvíľku vyhla ďalšiemu prepisovaniu (už nikdy, ale NIKDY nebudem robiť rozhovor v stane v bekstejdži, pretože som tam je počuť ešte menej, než na tom rozhovore predtým). A ešte sa chcem vyhnúť bakalárke. tak.

Rada by som začala parazitným slovom. No! Máme to za sebou. Prvý festival v sezóne, pre mňa úplne netradičný. Nestanovala som, išla som tam v podstate sama, nepracovala som a mojou jedinou náplňou práce bolo ponevierať sa hore-dole, piť pivo a vyškierať sa na ľudí. Hlavne som zmeškala takmer celý piatok, lebo malé 12 ročné je veľká hiphoperka a mala koncoročné vystúpenie. Tak som ešte pred príchodom na festival plakala s celou rodinou. Konkrétne dvakrát. Raz, keď vystupovala naša malá, čo má dnes už dvanásť rokov a pred vystúpením som jej požičiavala maľovátka a tancuje tak, že ju chvália a nútia ju tancovať stále viac a viac. A potom druhýkrát. Počas vystúpenia malých žabičiek (asi 6 ročných detí, prípravkárov, ktorých choreografia spočívala v pohupovaní v kolenách a krútení sa do kruhu na pesničku, kde kvákali žaby). A práve počas jedného hromadného krútenia sa do kruhu sa jednej žabičke šmykli cvičky, spadla a ostatné žabičky ju celý kruh ťahali za sebou Bohapusto som vysmiala 6 ročné dieťa, ktoré zakoplo a zlízlo si strašnú verejnú potupu.
Keď som si utierala slzy smiechu, mala som výčitky. Ale potom ma to prešlo

Toľko k žabičkám. Po vystúpení sme sa vydali na krkolomú cestu so synom môjho bratranca a jeho otcom, ktorému sa ušla nedobrá pozícia šoféra. Cesta bola krkolomá, celá presmiata a bola o zistení, že môjmu malému bratrancovi našli cigarety Príchod na festival, Andyksicht, Bašakicht, Mišoksicht, hruškaksicht a na viac sa ma nepýtajte.
Akurát hátéčko dalo parádny koncert! Prvý koncert od odchodu dlhoročného basáka, ktorý sa mi páčil. JOU! potom vám o piatku veľa nepoviem, lebo ma niekto buchol hruškokladivom a tatino sa na mne cestou domov dosť zabával.

Ale tá sobota! Odpadávala som z Mardyho zasa. S pánom Mišákom som sa na Fixe neskutočne vytančila, možno som podchytila podstatu jeho východonemeckého elektrobugí konečne. Popri akožetanci som vypila liter a pol minerálky a ako správna zodpovedná žena som dala odpiť aj Hellium, aby nám nevyschla Ponúkla som cigaretu organizátorke Rok for pípl a keď mi to povedali, zasa som sa strašne hanbila. A na pódiu som vyhlásila, že v sprchách zasa tiekla teplá voda! Keby ste počuli ten rozpačity úúúú potlask z publika a obkec zvukára (ak mi Peter Gé nepovedal za víkend aspoň 5 krát slovo Rosenbeg, tak ani raz.. dilino gádžo , tiež by ste polhodinu potom sedeli za pódiom a rehotali sa.

A aj z Mišáka som odpadávala. Keď som mu asi 100krát nepovedala, ako ho neskonale ľúbim a milujem a som mu naklonená, tak ani raz. Neskôr som usúdila, že ho asi nemilujem, ale je môj starší brat. Tak som to tak každému hovorila. A on musel, chudáčisko, znášať moje euforické stavy a aspoň sa na mňa čudne nepozeral. A aj celé decká milujem, pretože oni sú budúca legenda slovenského punku. A to ani nefetujú. A čo je megaplus, išli so mnou v noci na bagetu a na pivo na benzínku. Nemám dôvod nemilovať ich všetkých

Jednoducho, Buková bola najsuper, aj keď ledva hovorím a dnes si dám namiesto polnočného piva polnočný čaj a po ňom Tantum Verde. (Aj by som povedala, že ledva prehĺtam, ale vy ste takí úchyláci, že to bude najradšej len v zátvorke)

A aby som nezabudla:

MY SA RAZ VRÁTIME NA ŠKAREDÝCH PONÍKOCH!!!!

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu