Takmer rok som jej to vtláčala som hlavy, kričala som na ňu, používala veľa interpunkcie a tvárila sa, že to je jediné východisko. A nakoniec tak urobila. Normálne by som sa pozrela zvysoka a pomyslela by som si: "Veď som ti to hovorila." Ale nespravila som to. Pozrela som sa na ňu ako momentálne na tú najsilnejšiu ženskú v mojom okolí.

Tiež som nad tým premýšľala, zbaliť sa a ísť. Tiež mi bola hodená taška do izby, ale ja som to nedokázala... To je jedno. Ty si to mala tisíckrát ťažšie, vždy. Odjakživa, ako som ťa poznala, zatínala si zuby, presviedčala si, no vždy si pokorne sklonila hlavu a pretrpela. Bola si už dávno dospelá, keď si ich ešte stále poslúchala na slovo a tešila si sa ako malé decko, keď si niekam mohla ísť. A ak, tak si vstávala o šiestej, keď sme sa domov dotrtkali o štvrtej a poctivo si im išla pomáhať. Držala si hubu, keď ti kontrolovali ako plnoletej smsky, kontrolovali s kým si, a keď si konečne našla toho svojho, prekážali im totálne banality. Potom zas, div, že ťa okamžite vydať hneď nechceli. Potom si zle spravila tamto, hento, blablabla. Potom si začala stretávať tých podivných sebcov, ľudí, ktorí sa vďaka svojim ešte podivnejším náladám menili z minúty na minútu. A ty si ich aj tak nadovšetko ľúbila, pomáhala im a bola si vždy pri nich, aj keď sa k tebe správali ako k poslednej handre. A síce si mňa ľúbila trochu inak než ich, pomáhala si mi veľakrát viac. Cez tie sračky, v ktorých si plávala na domácej hrude.

Asi nemá zmysel to rozoberať, lebo dnes predomnou stála úplne iná klobáska, než normálne. Vyzerala aspoň miliónkrát dospelejšie, vyzerala, že sa vyrovnáva so všetkými tými chmárami, čo ju postihli od posraného mája. Má vlastnú prácu, ktorú znáša viac než hrdinsky, má problémy, cez ktoré sa prenesie. Za posledné prachy mi napiekla najčokoládovejšie koláčiky na svete a pri víne a keď som si na ňu pripíjala veľmi pateticky: "Na novú trapku", bola to asi jedna z mojich najserióznejších viet, aké som v novom roku povedala.

Konečne to dokázala, trapka moja jedna nitrianska, až mám slzu v oku z nej

Z pomyselných výkalov do paneláku, a potom do najväčšieho sveta. Bodaj by bol celý svet taký trápny, ako ona!

 Blog
Komentuj
 fotka
cutie182  12. 1. 2010 21:59
ah ty. kto mi ale zaistí, že to takto bude dobre ? lepšie možno na chvíľu, ale dokedy bude možné takto fungovať.. ja neviem.. bude to trvať ešte dlho. veľmi dlho .(



aa..inak, tie brownies s polevou boli ešte lepšie .)
 fotka
cutie182  12. 1. 2010 22:05
btw sa na to fakt takto pozeráš ? všetci mi to skôr vyčítajú, že som šialená..a ešte k tomu pred vianocami. neviem..
Napíš svoj komentár