lebo Profesor Indigo je v mojom terajšom živote viac než kedykoľvek predtým, viac než by som chcela a mám ho v hlave viac než kedykoľvek predtým. Dokonca mi jeden známy hrá Profesora Indiga z platne na každej vinylovici, kde sa obidvaja nachádzame. A možno ho hrá, aj keď tam nie som (čo podľa mňa určite robí, ako som sa dopočula od neznámych zdrojov), ale nebyť mňa, nemal by tú platňu, lebo som ju preňho vysockovala od Janky. Toľko k fenoménu profesora Indiga v mojom živote.

A som si zvykla na Roba Grigorova. Po nociach v baroch motavo rozoberám, že Robo Grigorov je pán a mali by sme mu tlieskať. Na just si ho skúste vypočuť, je výborný, páči sa mi oveľa viac než napríklad BLAS. Ale zas, odtál-potál aj s Robom Grigorovom.

Asi dva mesiace vkuse kliknem na tlačítko pridaj blog a jednoducho nemám čo napísať. Stále si žijem v tom svojom zábavnom parku, kde sa hráme také hry, že do seba hádžeme tenisové loptičky a padáme do bazénov. A niekedy hádžu oni do mňa, preto prejdem na horskú dráhu, kde sa vybľačím na úrovni trojročného teľaťa. Nakoniec sa aj tak vždy všetci spijeme, tak to je jedno.

Ale, vážení!

Zostarla som a tentokrát si sama píšem narodeninový blog. Pretože mám už neskutočne veľa rokov, mala som mať titul a frajera na krku, no nezvládla som ani jedno. Vďaka mojim náladám, komplexom a zvláštnej schopnosti premárňovania času.
Napríklad mám za sebou tri mesiace premárnené niekým, kto za to absolútne nestál. Ako mi Mayo s Kamilom stále hovoria, že nemajú hanby.. tak vedzte, že tamten človek nemá a že by vás obidvoch svojimi činmi schoval do vrecka, nehanbí sa za ne a na probémy reaguje slovami: "Jéééžiš, dóóóbre." . A som žiarlivá krava, viem, a aj ňou ostanem.

Ďalej si chcem na narodeniny zapriať veľa šťastia pri štátniciach. Pretože namiesto poriadneho učenia som sa flákala po kávičkách s mastnými vlasmi a vypnutou ofinou, zvieral sa mi žalúdok a zas mi ožltli prsty. No ja som sa nemusela učiť, ja som dokázala prepadnúť, pričom som všetky tri otázky vedela.
Vedeli ste, že som nevedela, či viem čo je Víťazný február? No, nevedela som, pretože som ani nevedela, ako sa volám. Dva predmety z troch, takmer úspešne som to dala. Ale v pohode, hruška v Ponorke chutila, potom chutilo aj pivčo v Ajriši a chutil aj hermelíns hruškou v Čajke. A potom aj v Haligande.

A napríklad strácam kamarátov. Presťahovali sa, našli si inú prácu, majú tú istú prácu, len menej času, nevídame sa a ak sa stretneme, rozprávame na seba čudnými hlasmi a pozeráme na seba tak, ako by na seba kamarátky pozerať nemali. Pretože skryté významy a inotaje sa patria v prítomnosti kamarátok používať len vtedy, ak im všetci rozumejú.

Takmer som stratila to, na čom som tri roky pracovala. Debatovali sme o tom príliš dlho, pred obludou, na parapete, počas Tlakovej níže, na pláži, opití, triezvi, no stále sme obviňovaní z nedostatku rešpektu. Bodaj by sme aspoň nejaký cítili my.

Ale zas- nemyslite si, že sa mi nedarí. Víkend pred štátnicami som bola po dlhej dobe rokenrollovať. Tak poriadne, s čistým štítom, bez záväzkov na krku, s Ikíkmi a poriadne sme si pripomenuli staré dobré groupies časy. Ako keď ste jeden deň "kamarátka kapely" a druhý deň ich naháňate po ZOO, nech už okamžite dopijú to pivo a dojedia údené koleno, lebo nestihneme prísť do Bystrice. A v Bystrici sa v tom najväčšom daždi pokazí auto. Auto z Čiech, cudzie auto a vy sa nemáte ako dostať domov. A kričíte na pankáčov, ktorí nepochopia, že keď chcú vidieť koncert, musia platiť. A po dlhej dobe máte ten pocit, že je všetko dobre, pretože tak to má byť a tam jednoducho máte byť. Aj keď mi to hnusné mesto ako je Bystrica spôsobuje pravidelné záchvaty, meškania a kadejaké iné veci.

Naozaj sa mi nechce nejako výrazne si sťažovať. Tento víkend bol jeden z mála výborných, kedy sa mi naozaj podarilo zabudnúť na to, čo mi vyžieralo neuróny cez týždeň, a potom zas cez víkend. Takisto, ako mi v tom pomohol Hnilčík vtedy pred Silvestrom.
Ide leto, budú festivaly, kopec nových ľudí a budete mi vyčítať, prečo s vami netrávim každú chvíľku. Bude zasa dusno, ale ako nás poznám, nikomu to nebude vadiť.

Ajajajaaaaaj. A nejdem sa ospravedňovať za nedostatočnú výpovednú hodnotu.
V hlave chaos, na papieri chaos.
A čo.

 Blog
Komentuj
 fotka
kemuro  29. 5. 2010 19:18
mne ti je tak veseľo





a to ma bolí hlava ň
 fotka
cutie182  29. 5. 2010 19:26
Ide leto, budú festivaly, kopec nových ľudí a budete mi vyčítať, prečo s vami netrávim každú chvíľku.



//čoby každú chvíľku...

aspoň jeden deň z toho leta, ty socka.D **
 fotka
dudri  30. 5. 2010 16:30
mas bod, lebo som si precital blog po dlhom case nejaky kvoli tebe. a neuveris, bol to ten tvoj!



statnice sa spravia v lete, ci kedy to mas a frajera ma mas, takze nerob kozy a zajtra ideme neviem kam na kafe/alofok/pivo, co si vyberies, platis.
 fotka
transplantovana  30. 5. 2010 16:54
@dudri mám, frajera mám a zajtra s ním idem na rande a platím!
 fotka
sarah_whiteflower  30. 5. 2010 19:24
Fakt si vystihla jeden môj pocit týmto odsekom:

"A napríklad strácam kamarátov. Presťahovali sa, našli si inú prácu, majú tú istú prácu, len menej času, nevídame sa a ak sa stretneme, rozprávame na seba čudnými hlasmi a pozeráme na seba tak, ako by na seba kamarátky pozerať nemali. Pretože skryté významy a inotaje sa patria v prítomnosti kamarátok používať len vtedy, ak im všetci rozumejú."



A pekný blog, vždy si rada prečítam také spontánne vypísanie
 fotka
alchemille  2. 6. 2010 20:28
Pred zkradlom vyberá, chce aj tú aj tú, bodkovanú, kockovanú, strakatú aj bledú.
Napíš svoj komentár