Moja x-tá školská romanca sa začala
a ja som nevedela ako ťa získať.
Možno poslať tajný pozdrav bez mena,
možno sa tam podpísať.
Skúšala som zhodiť ti veci pod nohy,
či úsmev a pohľad do očí.
Nič však nezaberalo, pozeral si inde
a mňa to lákalo ešte viac ako predtým.
V pondelok som bola bezradné dievča
túlajúce sa po chodbách myšlienkami inde.
A v utorok som si už dohadovala doučovanie,
s najkrajším chalanom.
Boli to fakt krásne hodiny sedenia nad knihami,
najkrajší spôsob spoznávania a blízkosti.
Čakala som kedy mi povieš, že som krásna
alebo že tá matika mi ide lepšie.
Ty si to však nikdy nevyslovil.
Len si skromne povedal, že som skvelá
a budúci matematický génius.
Neviem či som mala, ale potešilo ma to.
Možno som len od prírody hamblivá,
možno to bolo silnejšie ako som myslela,
ale nikdy som ti nepovedala, čo chcem.
A ty, ty si to nemal ako zistiť.
Veď nie som rovnica.
Takže teraz ti chcem povedať,
že niekde medzi matematickými deriváciami
a fyzikálnymi pokusmi
som sa zaľúbila...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zebystaleja
14. 3.marca 2010 17:10
moooc fajné
Napíš svoj komentár