Neodškriepiteľnosť

 4.6.2019 som sa stala doktorkou medicíny. Dnes po niekoľkých  rokoch ležím, nič nerobím a  chcem napísať blog o tom, čo pre mňa toto štúdium znamenalo.

 Začali sme všetci na jednej lodi. Trochu viac sebavedomí, že sme zvládli prijímačky, ktoré iní nezvládli, oveľa viac naivní ako dnes.

  Hodia ťa do vody a plávaj. Uč sa sám, ako kedy a kde. Priznávam, nebolo to vždy ľahké, ale keď odhodiš tu zbytočnú pohodlnosť, ktorou sme prirodzene vybavení, je to zrazu úplne iné. Strácaš naivitu, zodolnievaš, naučíš sa žiť s krivdili a hoci ešte nevieš, aký odbor si vyberieš, podvedome niekam smeruješ.

  Dovoľ mi krátke a krátkozraké zovšeobecnenie, ktoré, dufam, splní svoj účel. Z ľudí, ktorí majú pocit, že sú nadľudia, šéfovia ľudstva, sa stanu chirurgovia, čo s nikým nediskutujú. Z veľkých hláv internisti, čo knihy hltali a medicínu si vzali za ženu. Z pokojných a rozvážnych budú intenzivisti. .Najkrajší budú kožiari a očiari. A pohodlní radiologovia. A tí, ktorí sa v nekonečne kníh utopili, aby zistili, že nič nebolí viac ako zranená duša, budú psychiatri. 

 Chcela som aj odísť, aj povedať svetu, nech sa znení. Aj cestovať, aj nikdy nebyť lekárka, aj byt lekárka v zahraničí. A dnes som tu, čakajúc na zmluvu s bratislavskou nemocnicou pre pracu na oddelení psychiatrie. Oh bože na nebi, trvalo mi pekných takmer 24 rokov zmieriť sa so sebou. Otvoriť dušu a vnímať. Bolí ma každý homofob, xenofób a každý iný, čo ubližuje iným pre to, aki sú. A boli ma, že pre spoločnosť sa jedinec cíti zle. Bolí ma, že nás bolia lásky, boli ma, že sa niektorí rodíme tak, že potom nespadame do skupiny ľudí, ktorej sa bezbreho neubližuje. 

  Medicina ma naučila spoznávať a poznať dušu a dotýkať sa jej a milovať ju z princípu, z obrovskej rôznorodosti každého jedného kúsku, medicina ma naučila vidieť zázraky našich odlišností a zbližovať sa nie očami, ale srdcom. 

  6 rokov som v najbližšom okoli mala ľudí, ktorí mi dovolili byt sebou a dali mi nadej v krásny svet a nikdy mi nedovolili opustiť samu seba pre to, že snáď nie som obraz určitej spoločnosti a určitej doby. 6rokov som okrem hejtu a opovrhovania od tých, čo vedia len hejtovat a opovrhovat dostávala lásku od svojich kamarátov, dnes už doktorkov, ktorí mi dovolili ich dušiam sa približovať a nikdy sa nevzdať tej nechutne nepopísanej naivity, ktorú som si vzdy stražila.

  Medicina nám pridala vrásky na tvári i na duši, nútila nás byt súčasťou ľudského utrpenia, a tento úlohy sme sa niektorí menej, ini viac zhostili a ostaneme v nej snáď, ešte poriadne dlhu dobu. Mňa naučila byt presne takou akou som a namiesto skrývania mi dala veľké odhodlanie nebáť sa bojovať proti svetu vtedy, keď sa s jeho veľkou časťou moje presvedčenie nezhoduje.

  Prepáč mi, ešte raz, Birc a doktor, moje drzé zovšeobecnenie, no myslím, že tomuto zveličeniu určite rozumieš.

 Denník

14 0 0 0 1

Komentuj

13 komentov k blogu