Siren in my head

keď ma sny ťahajú tam, kde už nestačím a z môjho tkaniva panicky kričí milión embryí. aj vtedy si jednoducho pomyslím na perinu vanilkových kvetov hladiacich moju tvár. znova. znova. znova.
až sa oderie do ružova
sa skvejúcej novoty známej všetkým okrem mňa. rozplýva sa hladko ako mliečny krém v tesnom objatí dvoch hluchých tiel.
zranený octopus na ľavom líci
sa nebezpečne kĺže k mihalnici,
zúfalo sa pokúšajúcej utiecť.

sneží.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu