Pomätám sa na časy ,keď plakalo ,túžbou byť s ním .
Prežívať a preciťovať lásku pri každom pohladení ,dotyku ,bozku.
Teraz ?Pýtam sa Pána Boha ,prečo sa to zmenilo?
Líham si ,odovzdávam sa ,a z očí mi potichúčky,stekajú horúce slzy .Našťastie je tma ,a jej závoj ich dokonale skrýva .
Preto som s nimi ,a s mojím smútkom sama .
Moje malé tajomstvo ,pomyslím si vždy keď mi niektorá z nich pošteklí líce ,putuje krkom ,a dopadne v tichosti na vankúš pod mojou hlavou.
A znova sa pýtam ,prečo som neschopná ukončíť toto trápenie ?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
2. 1.januára 2015 07:05
asi zo strachu, ze ked to teraz skoncis, uz nic podobne nedostanes
Napíš svoj komentár